Štvrtého ročníka turnaja v rapid šachu sme sa zúčastnili spolu s Marekom. Cieľom nebolo tak ako vždy vyhrať, ale zabaviť sa v dobrej partii fajn ľudí. Zoznam tradičných účastníkov sa rozšíril o nových hráčov ako aj o “ruské mašiny“ z nedávneho turnaja v Senici. Prvé dve kolá sme obaja zvládli na výbornú, no v oboch partiách som sa na výhry napracoval, keď som skončil úplne posledný. V treťom kole Marek remizoval v bezkrvnej partii, mne sa dokonca podarilo prehrať. Odmietol som čiernymi ponuku remízy v mierne lepšej pozícii, no následne som spustil sériu chýb. Súpera to naštartovalo k prvému miestu v turnaji. Derby s Markom sa nieslo v mojom tlaku na slabiny, čo na konci partie viedlo k zisku materiálu. Nepríjemný protiútok našťastie nestačil. Marek následne prehnal optimizmus s Maťom Očkom a mne sa naopak podarilo vyhrať čiernymi v miniatúrke. Nasledovala guľášová prestávka a po nej posledné štyri kolá. V šiestom kole som odohral asi najlepšiu partiu za posledné obdobie, keď som súpera doslova udusil. Získal som aj pešiaka, no jednoťahovo som podhodil dámu a bol koniec. Marek musel začať finišovať a prvý krok sa mu vydaril. V ďalšom kole mal obrovský kus šťastia, no taktiež bol úspešný. Mne sa podarila čiernymi ďalšia miniatúrka v rade. V predposlednom kole som opäť dusil, avšak tentoraz už úspešne. Marek však prehral v dôležitom zápase s hráčom, ktorý uhral v Senici IM normu. Výhra v poslednom kole ho vrátila na výsledné šieste miesto. Rusa som tak zdedil do posledného kola ja. Na druhé miesto mi stačila remíza, ale napriek tomu som jeho prvú ponuku odmietol. Získal som pešiaka, no súper mal kompenzáciu vo dvojici strelcov a druhú ponuku remízy som sa rozhodol akceptovať a potvrdiť tak druhé miesto. Na rozdiel od Viedne, bol som spokojný nie s bodmi, ale s hrou. Škoda hrubých chýb, no paradoxne, na výsledok nemali až taký vplyv.
Rapid turnaj (32 hráčov): FM M.Roháček 6,5b/9 2.miesto, FM M.Karas 5,5b/9 6.miesto
