Abeceda výhod
Abstraktné myslenie - Deti sa učia odpútať od detailov a snažia sa použiť rôzne témy či koncepty v rôznych ale súvisiacich situáciách.
Analýza – Deti sa učia analyzovať partie (vlastné aj cudzie), hodnotia špecifické akcie a postupy. Kladú si otázku: „Pomôže mi tento postup, alebo mi ublíži?“
Čítanie – Deti musia zapisovať svoje partie, pri riešení problémov sú nútené prečítať si najprv ich zadania a veľmi skoro začínajú čítať aj šachovú literatúru. Šachisti sú väčšinou vášniví čitatelia.
Ekonomické myslenie – Deti sa učia, že každá figúra má svoju hodnotu. Tým získavajú základy ekonomickej gramotnosti. Hodnota figúry navyše môže meniť v závislosti od toho, kde sa daná figúra nachádza.
Estetické myslenie – Deti si počas naberania vedomostí postupne uvedomujú súvislosti medzi jednotlivými prvkami šachovej partie (pekná partia, či kombinácia), čo vedie k ich estetickému mysleniu. Aj šachovnica môže byť sama o sebe umeleckým dielom.
Flexibilita – Deti pri partii zisťujú, že každým ťahom sa pozícia mení, pričom je veľmi dôležité je byť pripravený na všetky tieto zmeny.
Koncentrácia – Deti sa učia chápať výhody pozorného sledovania a koncentrácie. Ak nedokážu sledovať, čo sa deje, nemôžu vhodne reagovať bez ohľadu na to, aké sú múdre. V partii je často koncentrácia hlavným faktorom.
Plánovanie - Deti sa učia stanovovať si ciele a určovať si konkrétne kroky vedúce k nim. Nemenej dôležité je aj to, že sa učia v prípade potreby tieto ciele či plány prehodnocovať na základe zmeny situácie.
Porovnávanie možností - Deti sa učia, že nemusia spraviť hneď prvú vec, čo im napadne. Učia sa zvažovať rôzne možnosti a ich výhody a nevýhody. Rozhodovací proces je lepší, ak je podložený logikou.
Pracovitosť – Deti veľmi rýchlo zistia, že aby sa mohli zlepšovať, musia na sebe pracovať.
Predstavivosť, vizualizácia - Deti sú nútené predstaviť si rôzne akcie v rôznom poradí a to ešte pred tým, ako sa udejú. Túto vlastnosť rozvíjame u detí tým, že ich učíme si predstavovať budúce ťahy bez toho, aby ťahali figúrkami. najprv jeden či dva, následne až niekoľko ťahov dopredu.
Rešpektovanie druhých – Deti sa učia rešpektovať svojich súperov, čo sa prejavuje napríklad aj podaním ruky na začiatku i na konci partie.
Rozhodovanie – Deti sa učia reagovať rýchlo, pružne a kriticky. Žijeme vo svete, v ktorom sme neustále konfrontovaní obrovským množstvom informácií. Je preto dôležité rozoznať, čo je podstatné a čo je nepodstatné. Nemenej dôležitá je schopnosť rýchlo sa učiť nové technológie, prípadne riešiť sústavu problémov s nimi spojenými. Šach svojou podstatou prezentuje komplex neustále sa meniacich problémov. Okrem začiatku, ktorý sa dá naučiť, všetko ostatné je prakticky neustále nová pozícia. Hľadáme najlepšie ťahy, počítame dopredu a hodnotíme pozície na základe určitých teoretických pravidiel. Veľmi často vedie k cieľu viac správnych riešení.
Sociálny aspekt – Deti si vytvárajú priateľstvá napriek tomu, že na šachovnici prebiehajú neľútostné boje. Ak majú deti určitú spoločnú aktivitu, vekový rozdiel, rasa či pohlavie nehrá žiadnu rolu. Pri máloktorom športe sa tak často stretávajú súperi z výrazne iných generácií, šach sa dá hrať skrátka v každom veku.
Súčasné zvažovanie rôznych možností - Deti sa učia neupínať len na jeden možný plán. Paralelne zvažujú rôzne možnosti.
Trpezlivosť – Deti sa učia najprv myslieť, potom konať. Najprv si ťah premyslia v hlave a až potom ho vykonajú rukou na šachovnici. Po čase šach pomôže rozvinúť trpezlivosť a myslenie ako také.
Zodpovednosť – Deti sa učia, že za každý svoj vykonaný ťah nesú zodpovednosť. Nie je možné ťah vrátiť, čiže ak sa už raz rozhodli, za svoje rozhodnutie nesú aj prípadné následky. Veľkou výhodou je aj to, že ich zistia veľmi rýchlo. Šach je hra individuálna a preto sa deti v prvom rade musia spoliehať samé na seba.