Keď sa v kalendári Fide zjavil termín aj miesto tohtoročných MS mládeže v šachu, ostali sme prekvapení. Brazília bola jasná už nejaký čas vopred, no Florianópolis sme určite netipovali. Viac o tomto ostrovnom meste a hlavnom meste spolkového štátu Santa Catarina, majúcom v aglomerácii vyše milióna obyvateľov, sa dozviete na: wikipédia - Florianópolis. O našu účasť sa nakoniec postarali Joni a Lucka, ktorí tak doplnili do mapy našich účastí ďalšiu krajinu. Okrem toho sme mali aj tretie klubové zastúpenie, v podobe vedúceho výpravy.
Slovenská výprava pozostáva z osmičky:
G18 – Lucia Strišková, G16 – WCM Karin Novomeská, G14 – Stela Saloková
O18 – FM Šimon Rybka, O16 – Jonáš Ďurana, O14 – Marek Ďurovka
Tréner – IM Sergej Berezjuk (prípravy: Ďurana, Novomeská, Rybka),
Vedúci výpravy a tréner – FM Miroslav Roháček (prípravy: Ďurovka, Saloková, Strišková)
Tri štvrtiny výpravy sa stretli už pred treťou ráno na autobusovej stanici Mlynské Nivy, odkiaľ sme 3:10 odchádzali na Schwechat. Predsa len, je fajn byť na letisku minimálne dve hodiny pred odletom a my sme si nemohli dovoliť meškanie. Na letisku sme sa skompletizovali, s miernymi komplikáciami zvládli check-in a následne sa zbavili batožiny, ktorú sme žiaľ niektorí videli, minimálne na určitý čas, poslednýkrát.
Prvá krízová situácia nastala pri zbavovaní sa fliaš s tekutinami, keď Marek nechal svoj pas s letenkou tesne vedľa zbernej nádoby. Našťastie sa na to prišlo takmer ihneď... Následný hodinový let do Ríma bol iba chabým predkrmom toho, čo nás ešte malo čakať. Na letisku Fiumicino sme strávili niekoľko hodín a okrem iného nás tam o deviatej veľmi potešila informácia od reprezentačného manažéra, že nám ide urobiť „check-in“ na let z Viedne. Mierne s krížikom po funuse, ale inak zlaté.
Nasledoval dlhý 12-hodinový let ponad saharskú Afriku a Atlantický oceán, avšak nakoniec sme večer predsa len dorazili do letiska Sao Paolo. Všetci okrem Sergejovej batožiny, ktorá sa niekde po ceste záhadne stratila. Všetko sme nahlásili, zdokumentovali a prešli sme dlhú cestu na terminál vnútrozemských letov. Nakoľko sme na prestup nemali úplne veľa času, bolo nutné nestrácať ho. Napriek tomu sme ho predsa len stratili, a to vďaka zamestnancovi letiska, ktorý nás, pomocou prekladača, najprv poslal do výťahu a o poschodie nižšie, no keď sme sa vrátili pomocou šípok naspäť, druhý pokus zvládol a zrazu sme pokračovali, podľa evidentne AI prekladača, popri výťahoch na tom istom poschodí...
Let Sao Paolo – Florianópolis bol už iba krátkou epizódou, aj keď trvala 1,5 hodiny, a tak nás okolo polnoci vítala cieľová destinácia. Teda ešte nie tak celkom, pretože presun na hotel trval ďalších asi 40 minút. Toto však bola jediná časť cesty, kde sa nič neskomplikovalo, organizátori čakali tam, kde mali a náš odvoz prišiel do pár minút. Tešili sme sa, že sa už hádam nič neočakávané nestane, no priskoro...
Po príchode na hotel nás totiž čakalo ďalšie nemilé prekvapenie, keď sme s recepčným, ktorý nevedel po anglicky, najprv síce vyriešili izby, no potom, keď sme už verili, že si pôjdeme konečne ľahnúť, začal riešiť to, že máme uhradenú iba jednu noc a druhú je potrebné doplatiť. My sme mali podľa nám dostupných informácií uhradené obe noci a tak pochopiteľne nastalo nedorozumenie. Hráčov sme poslali spať na izby a začal nekonečný príbeh. Nakoniec sme boli veľmi radi, že sa ujal môj návrh, že sa pôjdeme vyspať (veď jednu noc máme uhradenú) a zvyšok vyriešime ráno. Pán na recepcii bol asi tiež rád, že to nechá niekomu s aspoň základnými znalosťami angličtiny, a my tiež, že to budeme riešiť aspoň trochu oddýchnutí a po preverení situácie na Slovensku. Po raňajkách sa rýchlo ukázalo, že pán mal pravdu a tak sme na diaľku museli riešiť úhradu druhej noci. Či táto zbytočná situácia musela nastať, to je viac ako otázne...
Prvý deň sme prežili najmä formou aktívneho oddychu a to prechádzky v najbližšom okolí hotela, pričom sme navštívili aj neďalekú pláž. Na nej, ako aj v meste, nám chceli predať všetko od varenej kukurice, cez rôzne zmrzliny a nápoje, až po to, aby sme skončili ako skupina na obede práve u nich. Je však dôležité povedať, že to nikdy neboli nejaké vyslovene otravné ponuky. Aj keď povedať za nejaké dva kilometre pláže „No, thanks“ asi 80x nie je nič, čo by človek bral ako zábavu. Po obede sme pri platení zistili, že Marek nechal peňaženku pri stole. Mohli sme tak byť o peniaze chudobnejší a o zážitky bohatší, našťastie ju našli správni ľudia. Zastavili sme sa potom aj v blízkom supermarkete, kde sme si na izby kúpili nejaké vody a iné drobnosti.
Druhý deň hral hlavný prím check-out a následný check-in doslova „cez ulicu“. Či to muselo byť takto a nebolo jednoduchšie bývať na tom istom hoteli po celý čas, to je tiež skôr rečnícka otázka. Keďže check-out bol do 11:00, situáciu vo vedľajšom hoteli som bol pre istotu preveriť ihneď po raňajkách, nech nás nečaká ďalšie prekvapenie. A že čakalo! V hoteli mali pre slovenskú výpravu dve jednotky a dve trojky. Podľa našich informácií sme mali mať iba jednu trojku a dievčatá mali byť na dvoch dvojkách, s tým, že jedna z nich bude česko-slovenská. Keďže Česi ostali vo vedľajšom hoteli, bolo jasné, že niekde zlyhala komunikácia. Situácia, že by jedna účastníčka našej (alebo českej) výpravy bola na inom hoteli, nebola z kategórie ideálnych a tak sme spolu s českým vedúcim výpravy doladili nejasnosti. Chlapčenská trojka bola pripravená, zvyšné tri izby až od 15:00 a tak sme na ňu presunuli všetky batožiny a opäť sme zopakovali scenár z predchádzajúceho dňa vo forme prechádzky a obedu.
Autor týchto riadkov dostal izbu s číslom 222 (ideálne pre personál v reštaurácii) a tak si bleskovo spomenul na nasledovný vtip: Angličan si chce v slovenskom hoteli objednať dva rumy na hotelovú izbu číslo 222, zavolá na recepciu a hovorí „Two rums to room two two two“. Z telefónu sa mu však ozve: „Tramtadadá, ty debil!“
Prvý naozaj turnajový deň začal o desiatej, stretnutím vedúcich výprav a moje prvé dojmy boli nasledovné... Hracia miestnosť na piatom poschodí hotela, čo pri cca 500 hráčoch mohlo znamenať chaos. Pri príchode do hracej miestnosti som ľutoval, že som si nevzal mikinu, lebo síce mám rád chlad, ale nie až taký a ochorieť z prehnanej klimatizácie hneď v úvode turnaja by nebolo nič moc. Takže informácia o dlhých rukávoch a vhodnom oblečení bola prvá v rámci mítingu našej výpravy. Po príchode som zistil, že domáci nemajú k dispozícii ani mikrofón a nepremietalo sa na stenu, ale na stredne veľkú obrazovku televízora, takže kto nesedel v prvom rade, mal jednoducho smolu. Snaha ticho rozprávajúcej pani organizátorky bola sympatická, ale dôsledky sme pocítili nielen priamo na mítingu, ale neskôr aj v rámci WhatsApp skupiny organizátorov a vedúcich výprav, kde sa mnoho ľudí pýtalo veci, ktoré zazneli priamo na ňom. Pozitívne bolo, že vedúci výprav môžu prísť na prvých 15 minút a môžu použiť mobily na vyhotovenie fotografií. Čakacia doba na hráča bola stanovená na rovnakých 15 minút. Menej pozitívne bolo napríklad to, že partiáre nebudú prepisovacie, čo sa priznám že bola pre mňa na podujatí tohto charakteru svetová premiéra. Bolo nám odporučené, že kto chce druhý partiár, má si ho počas partie, alebo po nej, prepísať (pozn.: toto sa nakoniec vyriešilo do normálu). Štyri online šachovnice na kategóriu sú asi tiež jasné dlhoročné minimum. Malým šokom bolo aj to, že na prvé kolo nebudú pripravené kartičky, čo znamenalo, že teoreticky v ňom mohol nastúpiť doslova úplne hocikto. Nakoniec dorazili 16:30, takže som ich bol vyzdvihnúť čím skôr. Po mítingu našej výpravy sme stihli obed a urobili extrémne rýchle prípravy na úvodné kolo, keďže po jeho vyžrebovaní na viac skrátka nebol čas.
Odvtedy bol náš denný harmonogram takmer identický. Pred raňajkami časť výpravy realizovala rozcvičku a následné plávanie v blízkom mori, po raňajkách až do obeda (a často aj po ňom) prípravy, odchod na kolo, rozbor partií a večera. Takže teraz pokračujeme iba šachovým spravodajstvom:
1.kolo: bilancia 2-1-3, tzn. 2,5/6
V úvodnom kole v partii na jednu bránu ako prvá zvíťazila Luca, po nej prehrala Stelka a ako tretia skončila s výhrou Karin. Papierovo boli všetky tri výsledky podľa predpokladov. Joni favoritovi dlho zatápal, no po hrubej chybe zahodil pol bodu, za ním po boji podľahol ďalšiemu favoritovi Marek a Šimon skúšal, koľko sa dalo, žiaľ, ani tak nedokázal zvíťaziť.
2.kolo: bilancia 4-0-2, tzn. 4/6
V druhom kole sa dal očakávať lepší výsledok a ten aj prišiel. Najprv vyhral relatívne v pohode Joni, po ňom pridal druhý bod pre výpravu Šimon a aj keď potom Stelka a Karin prehrali, záver nám opäť vyšiel. Tretí bod pre chlapcov pridal Marek a čerešničku na torte pridala Luca, ktorá zdolala nasadenú jednotku vo svojej kategórii.
3.kolo: bilancia 3-2-1, tzn. 4/6
V treťom kole si prvú výhru relatívne rýchlo zabezpečila Stelka, žiaľ krátko po nej prehral Marek, ktorý nenašiel obranu na agresívny vabank súpera. Do tretice vyhrala Luca, ktorá tentoraz zdolala čiernymi nasadenú sedmičku. Remízu proti FM pridal Joni, Karin vyhrala a v závere vydrel remízu Šimon.
4.kolo: bilancia 1-2-3, tzn. 2/6
Vo štvrtom kole sa dalo očakávať, že ďalšie body nebudú pribúdať jednoducho a to sa aj stalo realitou. Ako prvý prišiel Šimon, s treťou remízou v kapse. Po ňom nasledovali prehry Stelky a Lucy. Tá už svoju famóznu sériu, ktorá jej po treťom kole a prekročení live ratingu 2100 garantuje zisk titulu WFM, nepredĺžila. Nasledovala remíza Karin, prehra Joniho a tak česť slovenských farieb zachraňoval v dlhej partii Marek.
5.kolo: bilancia 0-3-3, tzn. 1,5/6
V piatom kole sme si siahli na úplné dno, keď ani jeden zo šestice reprezentantov nedokázal svojho súpera prekonať. Ako prvá prišla Luca, u ktorej remíza určite nebola zlým výsledkom, ďalšie dva príchody – Stelky a Mareka – však naše bodové konto nerozšírili. Bodové suchoty natiahol prehrou Joni a naše dve záverečné želiezka v ohni – Šimon a Karin – remizovali.
6.kolo: bilancia 4-1-1, tzn. 4,5/6
To, čo nám v predchádzajúcich dvoch kolách nevyšlo, to sme čiastočne napravili doteraz rekordným zápisom. Ako prvá prišla s radostnou správou Stelka, nuž a krátko po nej aj Joni. Luca vybojovala remízu, žiaľ Marek vzal otráveného pešiaka a ten ho vyšiel príliš draho. Po sérii remíz sa prebral Šimon a rovnako sa podarilo uspieť aj Karin. Pred voľným dňom sme si tak výrazne vylepšili náladu (najmä, keď až štyri partie sme hrali čiernymi) a po ňom sa v plnej sile (piatich bielych figúr) vrhneme na druhú polovicu turnaja a teda siedme kolo...
Cez voľný deň sme vyrazili, okrem maróda Mareka a dozor vykonávajúceho Sergeja, do mestečka, pričom jednou zo zastávok bola práčovňa a sušiareň, no a tými ďalšími boli rôzne obchody. Tam sa nakupovali najmä veci, ktoré spolu s nami poputujú v kufroch naspäť na Slovensko. Teda snáď... Po návrate na hotel a absolvovaní obeda sme vďaka podozrivému počasiu a aj jeho predpovediam dali prednosť plážovému volejbalu a dobre sme urobili, pretože sme z neho po približne hodine doslova utekali. Ak by nás búrka zastihla počas ráno plánovanej 2-hodinovej cesty k pevnosti a rovnako dlhej naspäť, boli by sme v tom po uši ešte viac.
7.kolo: bilancia 2-0-4, tzn. 2/6
Prvé kolo o voľnom dni skončilo malou katastrofou, keď vyhrať sa podarilo iba našim najmladším a zároveň tým, ktorí mali dovtedy najmenej bodov. Naopak nepridal sa k nim Joni a štvorbodové trio slovenskej výpravy nenašlo recepty na nasadenú dvojku, päťku a jedenástku turnaja. Žiaľ až päť bielych figúr tak ostalo výrazne nevyužitých.
8.kolo: bilancia 2-2-2, tzn. 3/6
Pred ôsmym kolom sme verili, že si po tom predchádzajúcom výrazne napravíme chuť, no nestalo sa tak. Druhú výhru za sebou pridal Marek a vrátil sa tak na 50%. K nemu sa však pridala už iba Karin, ktorá tak rýchlo získala naspäť stratený terén. Luca po predchádzajúcej prehre zahojila rany bezkrvnou aj keď nie krátkou remízou a rovnaký výsledok vybojoval Joni. Naopak šancu na víťazný hetrik nevyužila Stelka a napokon prehrala a druhú prehru v rade zaznamenal Šimon.
9.kolo: bilancia 3-1-2, tzn. 3,5/6
V deviatom kole „zastavil krvácanie“ výhrou Šimon a okrem neho výhry vybojovali aj Joni a Karin. Tá dokonca už druhú za sebou a to nie s hocikým, ale s nasadenou päťkou turnaja z Gruzínska. Dve kolá pred koncom tak strácala na bronz iba pol bodu. Luca remizovala s ďalšou hráčkou s medzinárodným titulom a v prípade úspešného finišu mala cestu do TOP10 stále otvorenú. Žiaľ víťazný hetrik nezavŕšil Marek, ktorý podľahol holandskému favoritovi a úplne zbytočne prehrala Stelka, ktorá mala partiu rozohranú priam dokonale.
10.kolo: bilancia 0-2-4, tzn. 1/6
Ak sme verili v silný záver, nič nás nevyviedlo z omylu tak, ako predposledné kolo. V ňom sme uhrali druhý najhorší výsledok v turnaji a čo bolo ešte horšie, nik z dovtedy našej vedúcej trojice „Karin 6/9 - Luca 5/9 - Šimon 5/9“ si svoje bodové konto nerozšíril. Okrem nich nevyužila mečbal Stelka a jej bodové suchoty sa predĺžili o ďalšie kolo. Remízy vybojovali iba Joni a Marek, no obaja boli na papieri favoritmi a tak sa do posledného kola odsúdili na „must win situation“. Ak chceli byť aspoň v strede tabuľky, museli v záverečnom kole vyhrať...
11.kolo: bilancia 2-1-3, tzn. 2,5/6
Záverečné kolo žiaľ veľa nenapravilo, naopak definitívne rozhodlo o tom, že celkovo výprava skončí v zápornej bilancii. Po siedmych kolách boja samej so sebou na poslednú chvíľu vyhrala Luca, čím konečne zastavila postupný pád z priebežnej druhej priečky po treťom kole. Okrem nej výhru vydrel Marek, ktorý sa dostal do stredu tabuľky. Okrem nich už pridal iba jedinú remízu Šimon a to bolo viac ako málo. Po nevyužitých šanciach v ďalších partiách nám veľmi nádejne rozbehnuté MS výrazne zhorkli.
Spolu: bilancia 23-15-28, tzn. 30,5/66
G14 – Stela Saloková: Stelka bola absolútnou debutantkou a mala to na podujatí tejto úrovne viac ako náročné. Okrem druhého kola ale mohla zabodovať v každej jednej partii. Po siedmom kole to u nej s troma bodmi na konte vyzeralo viac ako nádejne, no štyri prehry ju tabuľkou zosunuli výrazne nadol. Ukázala, že kreativita jej nechýba a že je schopná vyhrávať aj na tejto úrovni. Za dva týždne však odohrala na južnej pologuli 11 partií so zápočtom na fide rating, čím za rok 2024 vyrovnala svoju bilanciu na pologuli severnej! Takže je určite namieste odporúčanie výrazne navýšiť hernú prax.
G16 – Karin Novomeská: Karin mala pred voľným dňom +2 a bola v hre o prvú desiatku. Po voľnom dni Karin uhrala v 7.-9. kole dva body a delila 8.miesto. Bohužiaľ prehrala posledné dve partie a padla na 22.miesto. Karin (rovnako ako nižšie Jonáš) bola mladšia vo svojej kategórii a budeme veriť že získané skúsenosti jej pomôžu za rok dostať sa do reprezentácie a na ME a MS mať výrazne lepší výkon než v Brazílii! (text odseku: SB)
G18 – Lucia Strišková: Luca začala ako z ríše snov, pri bilancii 3/3 na jej štíte skončili aj nasadená jednotka a sedmička. V druhej štvrtine turnaja prišla prehra s neskoršou majsterkou sveta a po nej dve remízy s hráčkami z TOP10, no v ďalších zápasoch sa proti hráčkam prevažne s medzinárodnými titulmi (celkovo 8!) Luca z víťazstva tešila iba v poslednom kole. Z TOP13 čelila siedmym a až desať jej súperiek získalo aspoň 6 bodov. RP 2085, získaných 40 bodov do ratingu, zisk titulu WFM a schopnosť hrať minimálne vyrovnané partie proti najlepším hráčkam vo svojej kategórii jednoznačne potešili. Turnaj bol pre ňu veľmi tvrdou školou a bolo by skvelé, ak by sa z jeho priebehu dokázala poučiť, najmä ak by nadviazala na to pozitívne.
O14 – Marek Ďurovka: Marek bojoval s formou a žiaľ aj so zdravotnými problémami, veď napríklad po prehre v šiestom kole sme mu namerali teplotu 38,5. Voľný deň tak preležal pod dozorom na izbe a aj keď sa mu trochu polepšilo, nepríjemný kašeľ ho neprešiel do konca turnaja. Celý čas sa držal +- v strede tabuľky a v závere sa doň opäť dotiahol. Ľutovať môže najmä taktické prehliadnutia v časovej tiesni.
O16 – Jonáš Ďurana: Jonáš mal slabší turnaj, v prvej polovici turnaja mal výsledok -1 a po voľnom dni bohužiaľ pokračoval podobným spôsobom a k výkonu -1, pridal ďalších -1 a celkový výsledok -2 je trochu taký prepadák. Jonáš má určite na viac a do budúcnosti musí zmeniť veľa vecí vo svojom prístupe k šachu! (text odseku: SB)
O18 – Šimon Rybka: Šimon akoby hral dva turnaje. Do voľného dňa mal pekne rozohraný turnaj, mal +2 bez porážky a vyzeralo to tak, že bude bojovať o umiestnenie v prvej desiatke. Bohužiaľ v druhej polovici turnaja Šimon nedokázal pokračovať v stabilnom výkone a začal prehrávať. Konečný výsledok 50 % určite neodpovedá jeho potenciálu a pevne verím že pre Šimona bola účasť v Brazílii skvelou skúsenosťou a pomôže mu v jeho šachovom rozvoji. Taktiež pevne verím, že na slovenskej FIDE listine čoskoro pribudne ďalší IM! (text odseku: SB)
Hru celej šestice určite preberieme viac do hĺbky mimo tohto textu, predsa len, vždy ide o informácie osobnejšieho charakteru, ktoré nemusia byť prezentované všetkým, vrátane konkurencie. Tá býva na MS tradične obrovská a nedá sa porovnať s tou na ME. Veľká konkurencia však ešte neznamená že nemáme šancu, veď napríklad vlani sme mali z MS bronz. Aj tento rok to mala trojica ešte v polovici rozbehnuté na veľmi slušné umiestnenie, no nakoniec sme boli na záverečnom vyhodnotení iba v pozícii divákov.
Organizátori sa na ňom vôbec netrápili s nejakou pompéznosťou, skôr naopak, od príhovorov to vyzeralo tak, že chcú mať podujatie čo najskôr za sebou. Ak si dobre pamätám, stihli to celé (6 kategórií s hymnami krajín pre víťazov + ďalší iní ocenení) za neuveriteľných 40 minút. Čakali sme veru výrazne viac, ale aspoň sme sa mohli poriadne vyspať, pretože nás ráno už o 6:00 mal čakať autobus smer letisko.
Táto časť cesty bola organizátormi zvládnutá dokonale, no radosť sme nemali z Joniho, ktorý mal ráno žalúdočné problémy a cestou autobusom sa taktiež prejavili. Marek sediac za ním navyše „kašľal prvú ligu“ a tak sme s obavou hľadeli do budúcnosti. Na letisku vo Florianópolise síce všetko nešlo ako po masle, keď nám na viac pokusov nešlo vytlačiť letenky, ale keď sa toho chopil náhodný zamestnanec letiska s metalovou dušou a pri check-ine som si s ním spontánne zaspieval „Through the gates of hell. As we make our way to heaven. Through the Nazi lines. Primo Victoria!“ od Sabatonu, všetko sa zrazu pohlo správnym smerom. Odleteli sme načas a s uistením, že batožinu nebude potrebné priebežne riešiť, ale že si ju vyzdvihneme až vo Viedni. Krátky lokálny let bol taktiež ok a dlhé čakanie v Sao Paolo nevadilo. Nie tak už vyše hodinové čakanie priamo v lietadle, čo spôsobilo neskorší štart a už aj celkom oprávnené obavy. Najmä, keď sme chceli ísť v našom pôvodnom návrhu cez Madrid, ale cez Barcelonu to bolo „Levný, tudiž dobrý!“. Nabudúce bohato vystačí zabezpečiť letenky v normálnom čase, tzn. oveľa skôr.
V Barcelone sme mali mať na prestup 2 hodiny a 40 minút, čo nie je veľa, ak sa prechádza z interkontinentálneho letu na iný, pričom sa mení aj letecká spoločnosť. Kým sme vyliezli z lietadla (lístky v 37.rade sedadiel, po 10 cestujúcich v jednom, znamenali výrazný problém), ostávalo nám už iba 40 minút. A čakala nás prvá neplánovaná pasová kontrola priamo pri vystúpení z lietadla, po nej ďalšia, check-in, osobná kontrola. Čas sa postupne krátil, no verili sme, že nás počkajú, lebo jednak ma mať let oneskorenie 10 minút a jednak nás bolo až osem. Autor týchto riadkov po úspešnom absolvovaní kontroly v rámci možností šprintoval na náš „gate“, aby skúsil pozastaviť let, kým dobehne zvyšok skupiny. Okrem totálne prepoteného trička však žiadny viditeľný výsledok nedosiahol. Zamestnankyňa letiska, nad ktorou už svietil nápis Tenerife, mu oznámila, že gate bol presmerovaný. Lietadlo do Viedne už bolo v tom čase vo vzduchu a podľa radaru odletelo dokonca skôr. Bolo tak nutné prejsť na plán B...
V pôvodnom Vueling Airlines chceli od nás na osobu 125 Euro a tak sme išli do LATAM Group (neviditeľné logo v rámci nejakej aliancie, nájdené až po určitom čase), kde náš problém vlastne vznikol. Tam nám pani našla náhradný let cez Madrid (tak predsa len), no namiesto vopred plánovaných 13:35, sme pristáli vo Viedni krátko po jedenástej večer. Okrem zmeny teploty o 20 stupňov nás schladilo aj to, že sme zistili, že sme kompletne bez kufrov. Po vyplnení našej reklamácie „doslova 5 minút pred 12-tou“ spustili oponu a pracovný deň sa im skončil. Našťastie, hneď ďalší deň poobede zazvonil vedúcemu výpravy počas tréningu telefón, že batožina sa našla v Barcelone, kde taktiež nestihla presun. V stredu doobeda sme tak už mali k dispozícii všetkých osem kufrov (jediným nezvestným tak ostáva Sergejov prvý kufor, ktorý naposledy vraj evidovali v Sao Paolo), viď fotografia nižšie a následne sme spoločnými silami s rodičmi zabezpečili ich logistiku. Aj vďaka týmto peripetiám, sme sa tak k riadkom, ktoré ste práve dočítali, dostali až na konci pracovného týždňa.
Výsledky slovenskej výpravy: Výsledky na chess-results
Web podujatia: MS mládeže v šachu 2024
Online prenos: Online na chess.com
Fotogaléria z podujatia: MS mládeže v šachu 2024
Luca mala v prvom kole, v derby menovkýň, za súperku hrateľnú slovinskú súperku. Veľmi dobre odhadla mieru rizika v otvorení a keďže súperka hrala najmä dozadu, rýchlo a bez problémov ju potrestala. V druhom kole ju čakala výrazne náročnejšia prekážka v podobe nasadenej turnajovej jednotky z Poľska. Skúsenosti z náročných partií v Taliansku a Indii dokázala zúročiť, keď prekvapujúco súperke nedala šancu a partia sa hrala od úvodu prakticky iba na dva výsledky. Aj keď čo nie je podpísané, to sa môže v okamihu zmeniť. Po dokonalom šoku favoritky ju dnes čaká čiernymi figúrami nasadená turnajová sedmička z Lotyšska a zároveň „stará známa z Prahy“. Tam Luca uhrala bielymi remízu a boli sme zvedaví, ako sa skončí ich ďalšia vzájomná partia opačnými farbami. Príprava vyšla takmer dokonale, keď súperka začala nielen strácať mnoho času, ale rýchlo aj pôdu pod nohami. Záverečné vyvenčenie súperovho kráľa po trase g1-g2-g3-g4-f4-e3-d4-c5-d6-d7-e6 skončilo nemilosrdným matom. Výhrou prekročila hranicu 2100, čo pre ňu znamená zisk titulu WFM, veríme však, že to je iba medzistupeň. Vo štvrtom kole ju čakala nasadená dvojka hrajúca pod vlajkou Fide a verili sme, že séria sa ešte nekončí. Súperka však výberom otvorenia prekvapila a aj keď bolo evidentné, že v ňom nie je doma, Luca nevyužila viacero šancí, po ktorých mohla držať rovnováhu a nechala sa strategicky prehrať. V ďalšom kole pokračovala čiernymi proti nasadenej turnajovej deviatke z Nemecka. A nezačala ideálne, keď v otvorení prehodila ťahy a dostala sa do viac ako podozrivej pozície. Pokerface, rýchla hra a dvojica strelcov však súperku zneistili a Luce sa podarilo partiu udržať, keď v záverečnej pozícii možno mohla skúsiť hrať na výhru, no šance boli asi minimálne. Do šiesteho kola jej žreb prisúdil už piatu hráčku z TOP10, konkrétne turnajovú desiatku a k nej opäť prisúdil Luce čierne figúry. Už štvrté v šiestich kolách. Súperka hrala, čo sme čakali, akurát do zahrala ešte horšie, no slovenská odpoveď nebola optimálna. Inak by to mohol byť veľmi krátky proces. Nakoniec vznikla zablokovaná pozícia, kde po výmene všetkých ťažkých figúr neostal priestor na prienik. Pred voľným dňom tak bola priebežne na deviatej priečke a jej najbližšou súperkou bola španielska WFM, ktorá bola nasadenou jedenástkou turnaja. Ani výhoda dokonale trafenej prípravy nepomohla a pravdepodobne prišlo k predčasnej oslave a podceneniu situácie. Po následnej strate pešiaka súperka nakoniec svoju materiálnu výhodu v koncovke uplatnila. Táto partia bola pravdepodobne kľúčovou pre ďalší priebeh turnaja. Nič totiž nebolo stratené a fantastické pomocné hodnotenie dávalo neuveriteľné šance skončiť veľmi vysoko. Žiaľ ani v ďalších troch zápasoch sa proti hráčkam s medzinárodnými titulmi (mala ich celkovo 8) Luca z víťazstva netešila. Po remíze bielymi proti reprezentantke Argentíny, nasledovala aj druhá, tentoraz proti reprezentantke Kanady. Výhry v záverečných dvoch kolách napriek tomu stále dávali šancu na prípadnú TOP10. Škrt cez rozpočet prišiel proti WIM z Peru, kde Luca prehliadla elementárny typový obrat v otvorení a sériu bez výhry natiahla na sedem zápasov. Prekliatie zo seba striasla až v záverečnej partii, kedy zdolala bulharskú súperku a predsa len tak dokázala zastaviť svoj postupný pokles tabuľkou z druhej priečky. Čo sa týka kvality súperiek, odohrala neuveriteľný turnaj, veď z TOP13 hrala proti siedmym. Navyše až desať jej súperiek skončilo so ziskom šiestich bodov a viac. Iba tej poslednej sa to, chvalabohu, nepodarilo. Získaných 40 bodov do ratingu, zisk titulu WFM a schopnosť hrať minimálne vyrovnané partie proti najlepším hráčkam vo svojej kategórii boli jednoznačne potešujúce. Na konci turnaja sa ale vždy môžu smiať iba tí, ktorí sú odolní proti šrámom na duši a v prípade akokoľvek negatívnej situácie síce najprv padnú, ale opäť povstanú a bojujú ďalej. Nehovoriac o tom, že nesmú bojovať sami proti sebe. Brazília bola v tomto pre Lucu veľmi tvrdou školou a ak by sa z nej dokázala poučiť a nadviazať na to pozitívne, bolo by to super. Či k tomu ale naozaj príde, to vie iba jediná osoba a tá bude musieť skúsiť prekonať samú seba. Nám ostáva iba pogratulovať k objektívne nadpriemernému výkonu.
Kategória G18 (55 hráčok): L.Strišková 6b/11 17.miesto
Joni mal v úvodnom kole proti sebe viac ako náročnú prekážku v podobe nasadenej turnajovej štvorky. Napriek tomu, že na začiatku nehral najpresnejšie, súper sa jeho hre kvalitatívne rýchlo prispôsobil a dotiahli to do rovnej strednej hry a nakoniec aj do remízovej vežovej koncovky. V nej spáchal Joni harakiri a jedným ťahom partiu zahodil. V druhom kole si všetko vykompenzoval výhrou nad reprezentantom Bolívie, čím naplnil papierové predpoklady. V tretej partii ho čakala ďalšia chuťovka a v poradí už druhý FM, tentoraz z Kazachstanu... Joni sa vzbúril všetkým teóriám a keby obetoval jazdca, zaznamenal by dokonca výhru. Nakoniec však vybojoval aspoň remízu a následne ho čakal už tretí FM, tentoraz z Maďarska. Šance na ďalší úspešný výsledok by aj boli, nakoniec sa však presadil favorizovaný súper z krajiny našich južných susedov. Menej očakávaný, no žiaľ identický, výsledok prišiel v piatom kole, kedy Jonimu ani biele figúry nestačili na jeho kanadského súpera a tak sa dočasne prepadol hlboko do štartovej listiny. V poslednom kole pred voľným dňom sa mu podarilo zdolať domáceho reprezentanta a predsa len si trochu urobiť náladu. Druhú polovicu turnaja začal proti reprezentantovi Slovinska s jasným zámerom víťaznú sériu predĺžiť. Rovnako, ako väčšina slovenskej výpravy však vykročil tou nesprávnou nohou. V záverečných štyroch kolách sa mu žiaľ tieň prekročiť nepodarilo a nenadviazal na úvod turnaja. Proti štyrom papierovo slabším hráčom dokázal vyhrať iba jednu partiu a pridať dve remízy. Ak by v záverečnom kole proti domácemu reprezentantovi vyhral, dostal by sa do stredu tabuľky, po prehre však skončil v poli porazených. Odpísaných takmer 100 bodov a RP 1886 ukazuje, že po relatívne nádejnom úvode sa karta príliš rýchlo obrátila a pozitívny obrat vo vývine Joniho turnaja už jednoducho nenastal. Sami sme zvedaví, ako veľmi to bude pre neho poučné do jeho ďalšieho šachového pôsobenia a na koľkých veciach v rámci šachu i mimo neho začne na sebe pracovať.
Kategória O16 (94 hráčov): J.Ďurana 4,5b/11 68.miesto
