Záverečným podujatím trojdňového festivalu rapidových MSR mládeže, ktoré sme absolvovali v D1 Center pri Senci, boli MSR družstiev starších žiakov. Obsadili sme ho štyrmi družstvami, pričom sme našu trinástku doplnili troma licenčnými posilami. Po náročnej nedeli mali organizátori malé Vianoce, prezentácia prebehla bez problémov a odštartované bolo taktiež prakticky načas.
Déčko malo ako svoj hlavný cieľ zbierať skúsenosti, bojovať a pokúsiť sa trápiť papierovo skúsenejšie a vekovo staršie tímy. To sa mu podarilo už v úvodnom kole, kedy Willko nečakane remizoval a Jurko hral dlho výbornú partiu, keď skúsený a kvalitný súper musel bojovať o holý život, v náročnej defenzíve. Nakoniec sa síce presadil, ale celkový výkon družstva dával do ďalších kôl nádeje. Už v ďalšom kole sa béčko tešilo prvý raz, keď takmer na nulu zvládlo papierové predpoklady. Nepopulárnu nulu dostalo od Modranky, priebeh však až tak jednoznačný rozhodne nebol. Ani zápas s favorizovanou Banskou Bystricou, ktorej podľahlo najtesnejším rozdielom, pričom v zápase vyhrala Miška a remizoval Samko. Keď v piatom kole dokázalo zdolať relatívne bezpečným spôsobom 3:1 Lendak, svoj cieľ splnilo už dve kolá pred koncom. Zvyšok tak už mohol byť iba čerešničkou na torte. Tesná prehra v šiestom kole a dosť zbytočná nakladačka v záverečnom však znamenali zosun tabuľkou. Nakoniec teda nikto nezažiaril, no nik ani nesklamal. Škoda, lebo najmä v úvodných kolách naša omladina hrýzla a súperi to s ňou zväčša vôbec nemali ľahké. Veríme, že skúsenosti zúročia.
Céčko, doplnené o Matúša, mohlo byť za určitých predpokladov čiernych koňom turnaja, pretože deň predtým odohrala zvyšná trojica naozaj vydarený šampionát. Formu si však na pondelok ušetrili iba Natálka a čiastočne Shabir. Krátky proces v úvodnom kole sa nám vzápätí vrátil ako bumerang. Aj keď iba v podobe výsledku, lebo zápas to nebol až taký jednoznačný, ako hovorí pohľad na jeho skóre. V treťom kole sa s céčkom zahral žreb, keď mu prisúdil druhý nasadený Reinter. Výsledok sa zopakoval, no ak by sa Miško a Matúš vzopreli osudu outsidera, na šachovnici obaja bod mali a to by bola iná bomba. Paradoxne sme tak bodovali až v zápase, v ktorom sme stáli naozaj veľmi zle. Zakopnutie vo veľmi slabo odohranom zápase s Banskou Bystricou znamenalo, že v záverečných dvoch kolách bude nutné zabrať naplno, no kým prvú prekážku sa céčku podarilo zdolať, druhú už nie. Po remíze tak obsadilo v extrémne vyrovnanom strede tabuľky až 15.priečku a tá je určite sklamaním. Spoľahlivo však odohral výkon hodný svojho ratingu iba Matúš a Natálka. Shabir mierne zaostal a Miško sa po nečakanej medailovej nádeji z predchádzajúceho dňa evidentne vnútorne nepreprogramoval na nový boj.
Béčko malo svojou kvalitou a skúsenosťou patriť medzi jedného z vážnych ašpirantov na medailové stupienky. Prvé dve kolá svojich súperov zotrelo v pomere 4:0, aj keď druhý zápas až tak jednoznačný určite nebol. V treťom kole tak prišlo ku klubovému derby a dlho to vyzeralo tak, že béčko si vyšliapne aj na áčko. V podstate iba Sear bol pod veľmi silným útokom a Ryan bránil o niečo horšiu pozíciu, kým obe dievčatá stáli výrazne lepšie. A keď aj u Seara sa začala pozícia vyjasňovať, béčko bolo na koni. Nakoniec však z toho bol debakel, keď závery partií vládlo výrazne lepšie áčko. Proti Košiciam dominovali čierne figúry. Nakoniec ich však potvrdila iba Grétka. Maťa vypustila výhodu a naopak lepšiu koncovku dal za remízu Searov súper. Ryan stál od úvodu horšie a v koncovke ťažkých figúr sme dúfali v remízu, súper však prehliadol taktiku a nakoniec sme v tomto dôležitom zápase vyhrali 3:1. Katastrofa však prišla hneď vzápätí. Veľmi optimisticky rozohrali bielymi svoje partie Ryan a Sear a aj keď si v partiách šance napriek tomu vypracovali, neskôr ich premrhali a družstvo pykalo. Maťa nerealizovala správne dámsku koncovku a po tejto remíze sa výhra Grétky nakoniec ukázala ako príliš málo. Šieste kolo malo byť v znamení istých 3:0 s tým, že Ryan hrá “sám za seba“. Nakoniec zvíťazil aj on. V záverečnom kole sa tak konal priamy súboj o medailu proti Reinteru. Zápas začal rýchlym ziskom kvality u Grétky, ktorá už svoj súboj dotiahla do konca, keď súper od 20.ťahu hral už bez veže. Druhé čierne sme tiež ustáli, keď Maťa síce už v úvode odovzdala súperke dvojicu strelcov, no tá ju nevyužila a naopak, dostala sa pod mierny tlak. Nerozhodný výsledok však bol korektným záverom partie. Ryan a Sear držali na svojich šachovniciach rovnováhy, no obaja hrali tak pasívne, že sa obe partie vyvinuli v ich neprospech a našu katastrofu. Najtesnejšia prehra nás tak poslala hlboko do zabudnutia, až na šiestu priečku. Grétka a Maťa môžu byť so svojim výkonom spokojné, aj keď obe mali na šachovniciach ešte viac. Ryan a Sear rozhodli o našom bytí a nebytí. V zápasoch, ktoré sme prehrali, mali bilanciu neuveriteľných 0-0-6 a to mali štyrikrát biele figúry. A to na medaile stačiť jednoducho nemohlo. O rok, v pozícii nášho áčka, by to teda malo vyzerať úplne inak.
Áčko začalo podľa očakávania dvoma výhrami v pomere 4:0 a v treťom kole otočilo klubové derby spomínané už v predchádzajúcom odseku. Vo štvrtom kole proti LŠŠ už boli partie dlhšie, no postupne sme sa aktívnou hrou presadili na všetkých šachovniciach. Piate kolo proti Reinteru vykazovalo podobný priebeh, keď na jednotke Igor nedal súperovi najmenšiu šancu a Samko využil v divokej partii hrubú chybu súpera. Simonka v úvode korektne obetovala figúru a Maťo po mizernom prechode zo Sicílskej do Francúzskej dostal od súperky nielen milosť, ale aj rozhodujúcu výhodu. Simonke však jej útok vyhasol a bez figúry v koncovke súperovi podľahla a Maťo neustál iniciatívu súperky a nakoniec prehral tiež. A tak na záver svietila namiesto ďalšej potenciálnej “štvorky“ iba chudobná remíza 2:2. Nič nekazila, no bola úplne zbytočnou komplikáciou. V šiestom kole rýchlo remizovali naše biele figúry. Niet divu, veď výhodu sme mali mať hlavne na zvyšných dvoch šachovniciach, pretože poradie štvorice súperov bolo skôr experimentom. Igor aj Simonka svoje partie zvládli a tak sme si držali bezpečný náskok a na titul nám stačila v poslednom kole remíza. V snahe pomôcť na diaľku béčku bol však plán úplne jasný. Podľa očakávania bola jednostrannou záležitosťou štvorka a bezpečný bod sme zaznamenali aj na jednotke. Simonka sa pri realizácii svojej prevahy trochu zbytočne vytrápila, no svoj bod pridala taktiež. Nakoniec si tak posledné kolo užil iba Maťo, ktorý nechal svoju dámu v centre pridlho a stála ho figúru. Je až neuveriteľné, že v koncovke, kde mal za jazdca iba pešiaka, dokázal nielen vzdorovať, ale postupne súperovi pobral pešiakov a partiu dotiahol na hranicu výhry. Nakoniec sa partia skončila hlboko v koncovke remízou. Áčko do bodky splnilo taktiku, keď sa očakávalo, že Igor a Samko nezopakujú nemastné-neslané výkony z nedele a že Maťo bude pôsobiť v roli spoľahlivého strážnika druhej šachovnice a uľahčí tak cestu Simonke a Samkovi. To, že Igor nakoniec odohrá skvelý turnaj a urobí 7/7, bolo už iba čerešničkou na torte. Perfektná tímová práca so skóre 24:4 hovorí za všetko a ak sa nemýlime, je tiež zároveň vyrovnaním klubového rekordu v tejto súťaži.
MSR družstiev starších žiakov (26 družstiev): KŠN Bratislava A (I.Škreko 7b/7, M.Rak 4,5b/7, WFM S.Bochničková 6b/7, S.Havalda 6,5b/7) 1.miesto, KŠN Bratislava B (C.R.Mészáros 4b/7, M.Šošovičková 5b/7, Se.Sahidi 3,5b/7, G.Kapolková 6b/7) 6.miesto, KŠN Bratislava C (Sh.Sahidi 3b/7, M.Dolník 1,5b/7, M.Krivošík 5b/7, N.Havaldová 4b/7) 15.miesto, KŠN Bratislava D (J.Lehocký 2,5b/7, S.Bittner 2,5b/7, W.Vanko 2b/7, M.Šúňová 3,5b/7) 22.miesto
