Prvým podujatím trojdňového festivalu rapidových MSR mládeže, ktoré sme absolvovali v D1 Center pri Senci, boli MSR družstiev mladších žiakov. Hracie priestory boli vynikajúce a je celkom ťažké si spomenúť na podobnú úroveň v minulosti. Ak nepočítame masívny dážď, ktorý výrazne preveril limity plechovej strechy a hodnota hluku v hracej miestnosti bola chvíľu určite za hranou, ku organizácii podujatia ostáva iba pogratulovať.
Popri trojici už skúsených rutinérov dostal šancu Sebi, ktorého tak čakala v súťaži družstiev premiéra ako hrom. Rapidy u družstiev mladších žiakov sú často plné chýb a nebolo tomu ani teraz inak, keď neskúsenosť, nesústredenosť a psychika pracovali na všetkých šachovniciach od čela tabuľky až po jeho koniec. A tak sme dúfali, že v tejto lotérii ostane nejaké miesto pod slnkom aj pre našu štvoricu...
V úvode turnaja naše áčko nenechalo nič na náhodu, keď zvíťazilo v oboch zápasoch v pomere 3,5:0,5. Proti Doprastavu aj Nitre stratil pol bod náš debutant, keď vždy dobre začal, no potom musel zachraňovať remízu aj s výraznou pomocou mierumilovných súperov. Tradične sme teda reálne začínali turnaj až v treťom kole, kedy sme sa stretli s Banskou Bystricou. Miška odmietla remízu, riskovala a po strate figúry ju pred prehrou zachránila iba neskúsenosť súperky. Sebi po strate pešiaka rutinne prešiel do koncovky rôznofarebných strelcov a postavil parádnu pevnosť. A keď Riškov zvláštny úvod súper potrestal iba čiastočne a vzápätí nastavil figúru, malo byť prakticky rozhodnuté. Krátka slepota však bola obojstranná, Riško šancu nevyužil a súper naopak tú svoju ďalšiu využil dokonale. Na jednotke Ryan dobre brániacemu súperovi musel obetovať pešiaka a riskovať “za každú cenu“. Skúsenosti sa však prejavili a bolo vyrovnané. Kruté, no zároveň aj zaslúžené pre obe družstvá. Vzápätí nás čakalo druhé nasadené družstvo a zápas sa pre nás od úvodu nevyvíjal dobre. O partiách radšej ani nebudeme hovoriť, stačí ich vidieť dvakrát (prvý raz a zároveň naposledy). Veľkou svetlou výnimkou bol zápas Ryana s Tomim na jednotke, kde prvý menovaný veľmi pekne realizoval svoju výhodu a druhý húževnato bránil. Takých partií žiaľ celkovo na turnaji určite nebolo veľa. V zápase sa diali veci, keď sme z totálnej prehry dokázali otočiť zápas do najtesnejšieho víťazstva. Caissa nám teda priala, no pohnevali sme si ju hneď vzápätí. Sebík odohral výbornú partiu, keď favorizovanú súperku udržal a využil jej hrubú chybu, ktorou bol prechod do pešiakovej koncovky a viedli sme 1:0. Najprv Ryan nastavil jednoťahovo figúru vo výrazne lepšej pozícii a potom sa Miška nepoučila zo svojej predchádzajúcej partie a dokázala prehrať vežovku s troma pešiakmi proti jednému, keď mala popri materiálnej výhode aj desať minút navyše. Výhra Riška na výsledných 2:2 tak zabezpečila aspoň bod. Čo z toho, keď to však mohlo byť možno aj 4:0. To už si však vrtkavá Caissa definitívne sadla ku iným družstvám a my sme dostali nakladačku od Doprastavu. Prehra sa čakať aj dala a proti nej ako takej nič nemáme, ale pri boji o medaile je potrebný iný prístup ako predviedla naša trojica za Ryanom. Ten tak už iba korigoval výsledok. Záverečné kolo tak už bolo z pohľadu umiestnenia bezvýznamné a “povinná“ výhra 4:0 nám zabezpečila chudobné piate miesto.
Je potrebné dodať, že za dve zápasové remízy (s festivalmi zahodených príležitostí) a laxný prístup sme si lepšie umiestnenie, nebodaj medailu, vôbec nezaslúžili. Aj keď tento rok viseli rekordne nízko, dokázali sme nastavenú latku ešte podliezť. A tak paradoxne najlepší výkon podal ten, od koho sa najmenej očakávalo. Sebi spoľahlivo udržal trojku a iba raz ťahal za kratší koniec. Ryan sa mu určite vyrovnal, aj keď isto od seba očakával lepší výsledok. Miška s Riškom však zahrali pod svoje možnosti a pár svetlých okamihov, keď sa na šachovnici zjavila snaha, sústredenie, či herná agresivita , žiaľ bolo na sedem kôl príliš málo...
MSR družstiev mladších žiakov (23 družstiev): KŠN Bratislava A (C.R.Mészáros 5,5b/7, R.Pisarčík 4b/7, S.Pauko 4b/7, M.Šúňová 4,5b/7) 5.miesto
