„Bolo nás jedenásť, už nás je len desať“ si mohli spievať účastníci bratislavskej časti tohto medzinárodného mládežníckeho podujatia. Kým na jeho úvodné kolo malo v pláne nastúpiť 20 hráčov, na konci by už stačila jedna väčšia obývačka...
Za normálnych okolností by bol článok z tohto podujatia písaný priebežne, po jednotlivých kolách. Predsa len, Majstrovstvá Európy sú Majstrovstvá Európy a hybridná forma tomu celému dala, na rozdiel od čisto online režimu, výrazne šachovejší rozmer. Nakoľko však normálne okolnosti nenastali, bolo nutné dať si výrazný časový odstup a začať písať až po čiastočnom vychladnutí a upokojení emócií. Z rovnakého dôvodu som sa nechcel prísť pozrieť na turnaj, aj keď bola hracia miestnosť do 10 minút peši od môjho bydliska.
Medzinárodné podujatie mala v pláne absolvovať 25-členná slovenská výprava, vrátane našej sedemnásobnej účasti. Kým pätica účastníkov hrala v Humennom v priestoroch Šachy Reinter nad kaviarňou Check#Mate!, hracou miestnosťou zvyšnej dvadsiatky mal byť Hotel Plus v bratislavskej časti Trnávka. Už ten samotný nie je žiadnym ternom (znalejší situácie vedia, že názov Ubytovňa Plus by sa hodil viac), no očakávali sme, že nakoľko pôjde o podujatie európskeho významu, organizácia všetky nedostatky odstráni a aspoň po šachovej stránke pobeží všetko ako Švajčiarske hodinky. „Naivita, tvé jméno je mládí!“
Už v prvom kole cca tretina bratislavskej skupiny znechutená odcestovala domov, pričom išlo najmä o dlhoročných reprezentantov. Exemplárna chyba našich organizátorov znemožnila účastníkom, až na pár výnimiek, nastúpiť na úvodné kolo. A niektorí, čo nastúpili, nemali šťastie, ale vlastne smolu, lebo ich partie boli prerušené a nakoľko sa začali, neboli kontumované, ale započítané ako prehry. A tak sme boli na smiech ešte skôr, ako sme vlastne začali. Po zverejnení fotografií z ostatných hracích miestností sme boli na smiech opäť. V súťaži o najhoršie priestory sme totiž bezkonkurenčne zvíťazili tiež. Samozrejmosti ako vlajka SR a logo SŠZ? Projektor a plátno s premietaním slávnostného otvorenia súťaže? Namiesto toho by radosť isto mali MacGyver a tvorca hitu „Tukabel“. Vskutku reprezentatívne. V boji o cenu za najlaxnejší prístup týkajúci sa zabezpečenia internetu (a najmä plánu B, prípadne C) sme tvrdej európskej konkurencii taktiež nedali najmenšiu šancu. Našťastie to neboli Majstrovstvá sveta, lebo by sme zistili, že aj krajiny, ktoré inak asi ani neberieme vážne, by to zvládli na úplne inom leveli. Až ma prekvapuje, že hneď na úvod skončilo iba tak málo hráčov. Za principiálny prístup však majú môj veľký rešpekt a určite je škoda, že sa hneď prvý deň nepridalo viac ľudí, ideálne všetci. Zaslúžená facka SŠZ by bola o to väčšia.
Aký bol scenár z pohľadu KŠN? Okamžité odstúpenia Simonky a Vladka po neospravedlniteľnom úvodnom kole, vynútené odstúpenie menšej Mišky po úvodnom kole (kvôli karanténe). Nasledoval rýchly koniec Ryana, ktorý znechutený z úvodného dňa nechcel hrať ani druhé kolo a veru, bolo to na hre vidieť. Lucka začala nádejne, no zhoršený zdravotný stav ju doviedol až ku vynútenej jednokolovej pauze. Po nej mala nastúpiť, rozhodca ju však, napriek predchádzajúcej dohode, na ôsme kolo jednoducho svojvoľne nepostavil. Korunu všetkému nasadil klamstvom, že to konzultoval s autorom týchto riadkov. Ten vie potvrdiť z daného dňa dva neprijaté hovory, to je ale všetko, čo sa týka spomínanej „konzultácie“. Deviate kolo tak, celkom pochopiteľne, už ani nehrala. Miška taktiež neodohrala posledné dve kolá, keď sa necítila dobre. Veru, nájsť motiváciu po takom úvode nebolo ľahké a miera negatívneho dopadu na psychiku každého hráča musela byť obrovská.
Nakoľko turnaj dohrala do konca iba Emka, pár riadkov ku jej výkonu. Ako devätnásta nasadená (tzn. v druhej polovici štartového poľa) mala byť, v záplave titulovaných hráčok a hráčok z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, absolútne „do počtu“. O to viac po kontumačnej prehre v prvom kole. Potom sa však rozohrala k parádnemu výkonu a po často dramatických partiách na konci turnaja pri jej mene svieti neskutočných šesť bodov (6 výhier!) a skalpy nasadenej jednotky a dvojky turnaja. Ako by dopadla konfrontácia s turnajovou trojkou, to sa už nedozvieme, lebo práve tá bola v úvodnom kole zmarená. Jej parádny turnaj s nárastom 117 elo bodov a RP na úrovni 2197 je v ostrom kontraste s diletantstvom organizačného štábu, ktorý ju prakticky pripravil o medailu. Každopádne jej piate miesto na ME je fantastickým výsledkom, na medzinárodnom podujatí druhým najhodnotnejším v histórii klubu. O to viac za daných podmienok.
Kategória D18 (32 hráčok): E.Walter 6b/9 5.miesto
Vzhľadom na zloženie reprezentantov v jednotlivých kategóriách mohlo byť podobných (a aj lepších) výsledkov isto viac. V civilizovanej krajine by ľudia odstupovali zo svojich postov a padali by hlavy. Podnet (som presvedčený, že dotknutí reprezentanti, resp. ich zákonní zástupcovia to nenechajú len tak) by riešili viaceré komisie, nadriadené orgány, či ministerstvo a organizátori by dostali zákazy činnosti na oficiálnych zväzových akciách. Sme však na Slovensku a taktiež v SŠZ. Po toľkých rokoch, napriek nedávnej zmene, preto nečakám absolútne žiadnu sebareflexiu. Skôr tradičné status quo – „ja Tebe, Ty mne“, „každý predsa robí chyby“, „nič vážne sa (opäť) nestalo“, „bol to len nepodstatný detský turnaj“, „psy brešú a karavána ide ďalej“. Veľmi ma ale bude zaujímať rozpočet z tohto absolútne spackaného podujatia a to do jeho poslednej položky, rovnako ako rozpočet na mládež celkovo. A taktiež sa už dlho neviem dočkať záverečnej správy z podujatia na webe SŠZ, no o to viac sa na ňu teším. Chápem však, že sa na ňu ťažko hľadajú slová. Preto skúsim napomôcť možnou titulkou...
„To je hnus velebnosti, kam sme to dojeli!?“
