Pre členov

Facebook

                  

Diagram dňa

Instagram

Turnaje v okolí 100km

Lichess

Úvod

Koniec augusta bude patriť majstrovstvám sveta v kategóriách do 8, 10 a 12 rokov, ktoré bude hostiť čínsky Weifang. Nakoľko sa krajiny ako Čína nenavštevujú každý deň, je to ďalšia motivácia pre tých, ktorí by chceli na MSR mládeže zvíťaziť. Keďže sa to tento rok podarilo Ryanovi aj Simonke, bolo veľmi pravdepodobné, že premiérovo odohráme aj turnaj v Číne. Simonka svoju účasť už potvrdila a sprevádzať ju bude aj autor týchto riadkov.

Deň nultý

Cestu na MS kadetov v šachu v čínskom Weifangu sme, ako kompletná štvorica, definitívne začali v Bratislave a po presune do Viedne sme si hneď na úvod, vedomí možných problémov, obalili kufre igelitovou fóliou. Po odovzdaní batožiny nás čakala informácia o omeškaní letu a tak sme už prvý odlet začali so stratou pol hodiny. Tým sa okamžite zmenšila aj naša rezerva v Paríži, pred ďalekým, takmer jedenásťhodinovým dobrodružstvom. Martinka so Simonkou však napriek tomu absolvovali svoj letecký debut. Prestup sme dali relatívne v pohode a s rezervou sme dorazili na miesto činu. Že budem na letisku počuť na klavíri hrať Croatian Rhapsody od Maksima Mrvicu, to mi ani len vo sne nenapadlo...

Let do Qingdao mal trvať takmer pol dňa a tak mi bolo hneď jasné, že toaletám v lietadle sa prvý raz v živote nevyhnem. Od úvodného štartu v Európe, pokračujúc dlhým letom nad územím Ruska, až po záverečné pristátie v Ázii, všetko prebehlo absolútne hladko. Vzorne sa o nás postarali, dievčatá si pospali, koľko sa len dalo a popri tom sme si pozreli filmy, či koncerty a zahrali hry. Ale predsa, jedenásť hodín je jedenásť hodín...

Deň prvý

Na letisku v Qingdao (vidno odtiaľ Kimovi cez more priam do obývačky) nás čakali tradičné obľúbené byrokratické disciplíny, ako je vyplňovanie papierov, odobratie otlačkov prstov (dokonca dvojité), fotenie, či detektory. Medzitým sme trochu pomohli talianskej výprave, kde nie ideálne fungovala  výmena informácií medzi čínskou a talianskou angličtinou. Kým sme sa však cez všetky procedúry vymotali z letiska, podľa časového plánu nám mal takmer utiecť autobus smerom na hotel, s následným dlhým čakaním na ten ďalší. Keďže viacerí sa však zamotali ešte viac, mali sme nakoniec aj chvíľu času mrknúť miestnu zmenáreň, no bez úspechu. Euro je neznáme. Ale keby ste chceli vymeniť niektoré africké meny, tak bez problémov. A taktiež české koruny... Kam sa hrabe vedenie EÚ... Zeman a Jágr sú pašáci!

Po východe z letiska ideme na parkovisko ku pripravenému autobusu. Najprv tvrdia, že majú miesto iba pre troch, stačí trochu otravovania a zrazu sa vraj zmestia aj štyria. Treba byť rýchly, rozprávať po anglicky, veľa a rýchlo... Nastupujeme teda do autobusu, šťastní ako blchy, lebo podľa harmonogramu má ísť ďalší až o tri hodiny. A tak trochu ľutujeme minimálne Hong Kong a Taliansko, ktoré sme nechali tesne za sebou. Ale naozaj iba trochu. Zneistenie nastalo, keď sa šofér vybral istým smerom a následne, po pár kilometroch, zastavil, a cez dvojitú plnú čiaru sa otočil na štvorprúdovej ceste. Ako sme neskôr zistili, išlo o rozumný krok. Či však bol aj nevyhnutný?!? Menej šťastných pocitov v nás vyvolala informácia na obdržanách papieroch, že za izbu sa platí záloha 1500 čínskych juanov a v posledný deň, pri odchode z hotela, sa vrátia. Ako by sme minuli taký obnos pri ceste naspäť (iba na letiskách v Qingdau a Pekingu), respektíve, koľko by nás stála spätná zámena na Slovensku a aká by bola čistá strata, to nám nie je jasné. Po diaľnici prichádzame do Weifangu a cestou si dobrovoľníčka fotí môj papier s rozpismi rozvozu do hotelov. Nemali ho? Vedia čo robia? Snáď áno, veď už ho majú... Naša adresa bola v poradí štvrtá a tak krúžime po meste a postupne sa zbavujeme záťaže. Bývame v mieste konania šampionátu, tak ako sme chceli. Viacerí cestujú denne vyše 20 kilometrov tam a 20 naspäť a strácajú tak pohodu a čas.

Registrácia začala preverením si toho, že nemáme nedoplatky a vysvetlením, že nás čakajú ešte tri kroky. Prvé dva prebehli absolútne bez problémov. Dostali sme skvelé materiály (level Mission Impossible), s rozpismi, mapami, propozíciami a všetkými možnými grafickými i textovými informáciami, v angličtine a domácom jazyku a taktiež aj lístky na stravu. Organizátorov tak máme za sebou a prichádza záverečná fáza, snaha získať karty od izieb. Všetko riešia k mojej spokojnosti a rýchlo a zrazu spomenú vyššie uvedený poplatok. Pýtam sa, že prečo to nebolo uvedené v propozíciách, čo budem robiť s čínskymi peniazmi a mnohé iné nepríjemné otázky. Odpoveď je rovnaká, v hoteli to tak majú ako štandard, je to iba záloha, peniaze mi vrátia. Chvíľu sme sa točili dookola a komunikačnú bariéru sme rozlúskli až s privolanou posilou, ktorej som vysvetlil, že čínske peniaze nemám a že si ich v požadovanej výške jednoducho nezamením. Prešli na doláre, vysvetlil som že mám iba Eurá (obával som sa, že budú chcieť české koruny, ktoré som, „z nepochopiteľných dôvodov“, nechal doma). Za izbu však chceli 150 Euro, takže som mu navrhol kompromis, že mu viem dať 150 Euro za dve dokopy. Dohodli sme sa. No s ťažkým srdcom, lebo principiálne bolo trvať na nulovej zálohe, ale asi fakt starnem...

Dostali sme izby v pavilóne oproti hlavnej budove, na prízemí, my číslo 6151, Šošovičkové 6153. Izba vyzerá super. Simonka si okamžite vyberá posteľ bližšie ku dverám, vybaľujeme veci a zisťujeme, že kúpeľňa a izba sú oddelené oknom. Asi aby sa dal televízor sledovať aj z vane. Po chvíli zdesenia zisťujeme, že sa dá spustiť roleta a sme vďační, že mysleli aj na nás. S ľahším srdcom vyrážame na večeru, len musíme nájsť reštauráciu. To sa nám darí bez problémov a tak do seba začíname, po dlhej ceste, dávať konečne teplé jedlo. Veľa, zdravo a chutne, parafrázujúc klasiku “Hrdo, odborne a slušne!” Dievčatá však vyštartovali neskôr najmä po ovocí a po koláčoch, no tie nie sú až tak sladké, ako u nás, a tak sa to dá prežiť.

Po výdatnej večeri nasledovala návšteva turnajovej haly. Prvý raz sme vyskúšali kyvadlovú dopravu, ktorá nás zaviezla priamo pred hraciu miestnosť. Prešli sme si tam všetko, kam nás pustili, nech si oťukáme terén a vrátili sme sa na izbu a rozbalili sme stolové hry, v zložení Krycie mená, Sabotér a Americký žolík.

Deň druhý

Raňajky sú na naše pomery veľmi netradičné. Sú to v podstate švédske stoly, ako obed alebo večera, akurát s výrazne menším výberom mäsa. Schválne, koľkokrát ročne ste napríklad mali na raňajky polievku? A tak opäť testujem možné, aj nemožné, v snahe ochutnať čo najviac lokálnych vecí. V zápale boja s jedlom však zabúdam na fakt, že o necelé štyri hodiny bude obed. S obavou tak hľadím do budúcnosti, keďže netuším, koľko jedla vlastne za celý pobyt spotrebujem. Našťastie ide zväčša o ľahké a zdravé veci, ktorých sa dá zjesť cca dvakrát toľko, ako bežných. Zachránila ma časová tieseň pred technickým mítingom.

Ten začal síce s miernym oneskorením (ešte som mohol testovať… J), no všetko podstatné sme dostali v pripravenom manuáli. Za ten patrí organizátorom opäť veľká vďaka. Hlavný rozhodca vysvetľuje vstup rozdelený na dve zóny. Rodičia a sprievod iba do zóny B na prvom poschodí. Prechod všetkých osôb bude cez detektory. Hracie priestory, označené ako Zóna A (druhé a tretie poschodie) sú už iba pre hráčov a pre vedúcich výprav. Tí majú mať možnosť chodiť vo vopred vymedzených koridoroch. Rodičia sa majú tešiť na druhé a siedme kolo, kde budú mať šancu urobiť si fotografie a päť minút pred začiatkom kola „zdvihnúť kotvy“. Výstup hráčov bude inde ako vstup a bude viesť priamo medzi rodičov, no chránený dvoma policajtmi, takže bezpečnosť nadovšetko. Online prenos bude z prvých desiatich šachovníc v každej kategórii. Po poznačení všetkých dôležitých vecí sa vraciam na hotel s čerstvými informáciami.

Vyžrebovanie úvodného kola prebehlo tak, že sa dala stihnúť aj príprava. No stalo sa to, čo som čakal už na Slovensku. Začíname bez akýchkoľvek dostupných partií súperiek a isto nie posledný raz. Tak sme si aspoň pozreli to, čoho sa z roku 2019 (MSR a ME) mohli chytiť naše oponentky. Chyby odstránené, ide sa na obed. Po obede rekapitulácia a cesta na kolo a v hracích priestoroch fotografie a „posledné pomazania“. Vraciame sa na hotel s tým, že baby dostali informáciu, že prídeme po 1,5 hodine a ak by dovtedy náhodou dohrali, majú nás počkať, niekde v rámci béčkovej zóny. Medzitým sme sa dostali k čínskej mene, aj keď v brutálne nevýhodnom kurze, plus navyše s osempercentným poplatkom (ktorý je ale vraj všade), takže namiesto 1:8 meníme 1:7. Takto v Číne ten kapitalizmus veru nevybudujeme... J Chvíľka oddychu, prieskum terénu a návrat na miesto činu. Na prvom poschodí je stoličiek veru dosť a možností nákupného vyžitia, či občerstvenia taktiež, Ku tomu ešte viacero online monitorov, vrátane jedného obrovského plátna. Show must go on!

Šok nastal krátko po mojom príchode do budovy. Prešiel som prvou i druhou kontrolou a na chodbe smerom ku miestnosti, kde hrala Martinka, ma stopli s tým, že čo tam robím. V zmysle technického mítingu som oznámil, ukazujúc kartičku, že mám predsa povolenie na vstup do zóny A a teda do všetkých hracích miestností. Vraj, že nie. Tak som si najprv myslel, že ide o komunikačné nedorozumenie a opakovali sme sa, predsa len, angličtina „staffu“ je často na veľmi nízkej úrovni. Keď som ale zistil, že stojíme na mieste a najmä na opačných starnách barikády, dal som si zavolať hlavného rozhodcu, ktorý nám to doobeda tlmočil. Keď konečne prišiel, vysvetlil mi, že v Číne je zrazu všetko inak a nikto nemá prístup nikde. Keď som sa snažil namietať, súhlasil so mnou, s tým, že to skúsia s organizátormi postupne prebrať. Myslím, že je evidentný rozdiel medzi pojmom čínske majstrovstvá a Majstrovstvá sveta organizované v Číne (IMT Smile – Kým stúpa dym J). Prvé nech si robia ako chcú, v druhom nech dodržiavajú štandardy. Holt, pocit, že všetkých treba strážiť, je tu zas a znova...

Nuž sme sa vybrali s Martinkinou mamou na kávu a Martinka, ktorá medzitým už dávno vyhrala, nás dobehla. Popíjajúc čínsky ekrazit a sledujúc video z hracej miestnosti som vyhlásil, že by mohli dať Simonku, ako usmiata podpisuje partiár. Asi o dve minúty sa zjavila, že vyhrala... Baby sa, v dobrej nálade, nechali ukecať na návštevu časti areálu, ktorú sme zbadali už skôr. A nezmýlili sme sa. Išlo o miesto, kde sa voľakedy veľmi dávno nahrával čínsky wipeout. Ale naozaj veľmi dávno.

Nasledovala večera s dvoma bodmi vo vrecku a po nej čakanie na žreb. Ten sa s dievčatami nemaznal. Martinka dostala nasadenú WCM z Uzbekistanu, Simonka WCM zo Srí Lanky, síce s relatívne nízkym ratignom, ale veľmi slušnými výsledkami. Neskoro večer som urobil databázy a zbežne pozrel partie. Zajtra nás veru nič ľahké nečaká...

Ráno tradičný budíček a raňajky. Dievčatá veľkú škodu hotelu veru, najmä ráno,  neurobia. Dospelí si to, zatiaľ, užívajú viac. Po raňajkách hurá pozrieť sa na súperky. U Martinky som mal jednu časť jasnú už včera, druhú sme doriešili tiež. U Simonky sme zrecyklovali prípravu z nedávnych ME v Bratislave. A zrazu je tu obed a po ňom, ešte pred odchodom krátle rekapitulácie. Veru, ak by sa začínalo tradične o 15:00, tá polhodina by sa celkom zišla. Ešte, že tu nie je viac hráčov, lebo by to bolo oveľa hektickejšie a menej adresnejšie.

V priestoroch pre sprievodné osoby som sa márne snažil pripojiť cez wifi na online prenos a tak sme zamierili naspäť na hotel, hľadajúc najkratšiu pešiu trasu. Asi sa podarilo. Aj Martinke sa podarilo, prekvapiť súperku a po jej skrate získať, už do desiateho ťahu, dvoch pešiakov navyše. Tá však skúsila zúfalý útok, ktorý však, prekvapujúco a bohužiaľ, uspel. Za nedokončený vývin dámskeho krídla v štýle „Maňana“, sa jednoducho často trestá aj na nižšej úrovni. Keď som cítil, že koniec nie je ďaleko, vrátili sme sa ju vyzdvihnúť. Simonka bola aj nebola na online prenose. Mala tam byť, ale obe kategórie do 12 rokov zblbli (keby im aspoň prenos fungoval, keď mi už zabránili vstúpiť).  Do kávy sme si stihli tentoraz vypýtať viac vody, no ani som si neodpil a Martinka už bola pri nás. Čakanie na Simonku nebolo nejaké dlhé, no nakoniec, žiaľ, ani radostné. Prehra a ako ukázal rozbor, úplne zbytočná. Dobre rozohrané otvorenie, splnený plán a dodržanie taktických pokynov, podstatné figúry sa vymenili a tie ďalšie zasa ostali ako mali, biela sa za celý čas ku ničomu nedostala. Keď sa hralo v koncovke ľahkých figúr už iba na dva výsledky, prišiel šokujúco ten tretí. Strategicko-taktická chyba (rozumej taktická, ale po strategickej stránke išlo aj tak o zlý ťah) znamenala okamžitý obrat. Namiesto možného super štartu 4/4, je to zrazu 2/4. Škoda dvoch, viac ako nádejných, šancí, veď zajtra to isto nebude ľahšie. Opäť večera a opäť karty a čakanie na žreb. Zajtra Martinku čaká americká súperka bez akáchkoľvek partií v databázach, Simonku zasa WCM, tentoraz z Vietnamu.

Deň tretí

Dnešok veľmi v skratke. Ranné prípravy neboli optimálne, keď Martinkina súperka mala už „tradičných“ 0 partií. Simonkina klamala telom, keď v rôznych turnajoch mala výrazne rôzne ratingy (od cca 1200 po 2000), až to takmer vyzeralo na dve hráčky... Napriek tomu sme trafili obe otvorenia. Simonka sa však na križovatke troch ciest vybrala nesprávnou cestou a nakoniec, keď súperka zaujala skôr zhovievavý postoj, v približne rovnej pozícii sadla na lep a nastavila materiál. Koniec bol relatívne rýchly. Martinka so súperkou vytvorili zaujímavú a kreatívnu partiu, no pripomínali boxerky v ringu, ktoré poskakujú proti sebe a boja sa zasadiť prvý úder. A že mali v priebehu partie obe niekoľko možných príležitostí. Remíza bola spravodlivá, vyhrať si za nedostatok akivity nezaslúžila ani jedna, no prehrať tiež nie. Náš zajtrajší žreb je čisto v domácich národných farbách, keď nás čakajú dve čínske „nuly“. Tie však podávajú kvalitné výkony a tak ani jedna partia nebude jednoduchá. O to viac, že nemáme z čoho variť prípravu, kým súperky áno. Keďže z turnaja sú k dispozícii iba partie na online a nie aj ďalšie (tiež nechápem, ide takmer o štandard, len, asi nie čínsky), prehrávame už od úvodného výkopu, no isto budeme bojovať...

Deň štrvtý

Alias čínske sprisahanie. Partie do 12 rokov už nie sú na online ani z prvých desiatich stolov. Martinku súperka prešla v otvorení jej vlastnou zbraňou. Stačilo len pár jemnejších a menej ambicióznych ťahov v úvode a čierna sa dostala ku iniciatíve. Veľmi rozumne kládla svoje figúry, evidentne vedela čo robí a zaslúžene zvíťazila. Simonka z otvorenia čiernymi nevyšla vôbec ideálne. Predsa len, s „katalánom“ veľa skúseností nemala. Po strate centrálneho pešiaka sa však dokázala zmobilizovať a pozícia stále dávala šance na prežitie. Po prechode do koncovky dokonca vzrástli, no zbytočná výmena posledného páru veží vytvorila strelcovú koncovku a tá bola, žiaľ, nehratená. S vežami by boli šance na záchranu veľmi slušné... Ešte niečo ku strave. Tradične sa snažím zjesť všetko, čo nezje mňa. S obedmi a večerami problémy nie sú. Raňajky, tým, že sú pre nás atypické, sú náročnejšie. Dámy sú na tom s experimentovaním na opačnej strane spektra. Navyše často hotelový rozpočet naozaj veľmi nezaťažia. Každá skúsenosť podobného charakteru je však cenná. Uvidíme, kedy sa osmelia a zjedia „niečo navyše“.

Deň piaty

Vyhľadať tu niečo na webe dá nesktočne zabrať. Zisťujeme, že ZOO je tu už iba malá, a čo je ešte horšie, (nielen) pandy z nej presťahovali pred pár rokmi. V Qingdau by sa čosi našlo, ale cestovať tak ďaleko, bez akejkoľvek znalosti „rozsypaného čaju“, je predsa len trochu risk. Preto sme chceli zvoliť variant návštevy Weifangu. V ňom totiž sme, aj nie sme. Milujem čínske mobily s prekladačmi. Namiesto ZOO počul mobil school a tak to aj preložil. Vyjavene pozerala jedna z dobrovoľníčok a následne aj my. Dievčatá už medzitým zvádzali ťažké boje. Martinka mala čiernymi ďalšiu americkú súperku s typickým priezviskom Cheng. V strednej hre súperka prehnala akvitiu a hrubou chybou prišla o figúru za pešiaka. Jej realizácia síce zďaleka nebola optimlna, no v pešiakovej koncovke mal jazdec jasnú perspektívu. No nestačilo. Po zbytočných chybách remíza. Simonka sa mohla odraziť smerom nahor a po dobre zvládnutom otvorení dostala pozíciu veľmi podobnú tej z prípravy. Náhla zmena plánu však dala všetky tromfy súperke a nasledovala dlhotrvajúca obrana. V partii, kde biela už nemohla a čierna dlho nevedela, sa nakoniec zrodila remíza. V rozboroch sme našli vylepšení v oboch partiách a za obe strany. Hádam budú poučné do ďalších kôl. Po večeri na recepcii sme zisťovali možnosti návštevy mesta. Taxíky sa dajú zohnať za 80 Juanov, čo je úplne v pohode. Väčšia zábava bude isto cestou naspäť, ale sme zabezpečení dvoma vizitkami hotela. Takže stačí, aby vedeli taxikári čítať po čínsky. Zajtra však ešte najprv šieste kolo, so snahou zopakovať (či aspoň priblížiť sa) kolo úvodné...

Deň šiesty

Martinke sa nepodarilo uhrať bielymi ani pol bodu už tretí raz v rade. Tentoraz jej bodové snahy zrušila opäť domáca hráčka. Simonka mala Lotyšku čiernymi. No od úvodu sa partia vymyká spod kontroly. Zbytočná výmena čiernopoľného strelca a ani sedem prežitých životov nestačilo. Súperka síce pripustila protiútok a bolo vymaľované na opačnej strane, no nakoniec sa to však otočilo ešte raz. Žiaľ...

Po začatí kola sa vyberáme preskúmať časť areálu, kde sme doteraz neboli. Dostávame sa až ku krásnemu domčeku, ktorý je, ako sme pochopili, kanceláriou pre predaj domčekov v novobudovanej štvrti. Dostávame kávu a pri odchode ju, napriek mojej snahe, nechcú nechať zaplatiť.

Deň siedmy

Martinku čaká ďalšia ázijská súperka, tentoraz Hong Kong. Čiernymi síce natiahla svoju bilanciu bez prehry už na štyri zápasy, ale návrat do stredu tabuľky to neznamená. Mizerná bilancia bielymi figúrami skrátka nepustí. Simonka hrá s druhou Američankou, teraz má však biele. Inovatívny škótsky gambit však výhodu nezískal a so súperkou si navzájom odovzdávali výhodu. Škoda záveru, lebo záverečná pozícia veža a jazdec vs. veža a strelec s izolovaným pešiakom je síce podľa enginu 0,00, ale šance na zisk výhody sú u bielej značné. Navyše čierna je úplne bez protihry a môže iba vyčkávať. Myslím na to, ako by si to v tejto pozícii naplno užíval Samir...

Deň ôsmy

Alias voľný. Teda aspoň šachovo. Po raňajkách sme sa prihlásili na návštevu vychýreného múzea drakov. Odchod bol načas, no zber, ďalších prihlásených po ďalších hoteloch, cestu natiahol. Vystupujeme na parkovisku pred múzeom a vzduch je prudko nedýchateľný. Smog, ktorý sme v rámci areálu videli, si nás počkal. Aklimatizácia veru pár minút trvala. Čakáme na sprievodcu a kúpu lístkov, medzitým sa do múzea trúsia dvojrady študentov, asi z celej Číny. Máme spievodkyňu. Rozpráva po čínsky! Naši dobrovoľníci sa snažia prekladať, ale z dvadsiatich viet sú zrazu tri. Slovenská časť sa tak osamostatňuje. Čítať po anglicky tých pár viet vieme a čínsky výklad a hluk radi oželieme. Stačí nám info, že 11:30 máme byť pri autobuse. A tak prezeráme exponáty, dievčatá pozerajú obchodíky, prešli sme asi takmer všetko, čo bolo dostupné. V kľude a vlastným tempom. Prichádzame načas, ale okrem pobalskej časti výpravy tam nikto okrem nás nie je. Posielajú nás sadnúť si do autobusu, no o chvíľu nás posielajú do druhého. Tento je vraj rozhodcovský J

Vrátili sme sa na hotel na obed a po ňom sme dohodnutí s českou výpravou na návštevu zábavného parku, vrátane malej ZOO. Objednávame si dva taxíky a vyrážame do mesta. Pred kúpou ôístkou zisťujeme, že naše dievčatá sa vymykajú čínskym detským výškovým štandardom a platíme štyri dospelácke lístky. Ešte pred vstupom sa nás nejaký pán pýta odkiaľ sme a po odpovedi nás požiadal o spoločnú fotografiu. Na Československo tu ešte nezabudli. Po vstupe do areálu pozeráme mapu a vyrážame absolvovať čo najviac. Vyžitia v podobe kolotočov a hojdačiek je tu množstvo. Rúznych zvierat je síce pomenej, ale ak chcete vedieť, ako sa do výbehu zmestí asi tucet tigrov, opýtajte sa vo Weifangu. Prípadne Slobody zvierat. Červené pandy ma dokonale ignorujú a aj keď som pochopil ich trasu chodenia po ich výbehu, normálnu fotku som neurobil. Pandy veľké presťahovali pred troma rokmi. Pavilón stojí, chátra a bude chátrať. Najvia mi utkvie areál, kde boli simulácie zemetrasenia (ktoré však nefungovali) a v rámci expozície boli dve poschodia postavené šikmo. V priebehu pár sekúnd mi bolo zle od žalúdka a točila sa mi hlava. Ak by ma chcel niekto mučiť, toto je istota. Záverečnú časť končíme na lanových preliezkách, šmýkľavkách, hojdačkách. Deti nevedia, no čo skôr ísť. S príchodom piatej hodiny prichádzajú do areálu aj komáre a tak im tlieskam. Ale zároveň aj balím kufre čo najďalej od vodných hladín. Cesta naspäť bola extrémne rýchla a večera extrémne výdatná.

Deň deviaty

Po voľnom dni sa nám konečne podarilo dostať nad 50 percent. Martinka zahrala proti dračej sicílke zatiaľ asi najlepšiu partiu a súperku dostala pod tlak a tá sa dokonale zrútila. Simonka čiernymi síce rýchlo vyrovnala, no po nepresnostiach mohla súperka nastúpiť. No opak sa stal pravdou a po najlepšej pasáži v zápase, bola výhoda opäť na našej strane. Netrpezlivosť sa však nevypláca a nakoniec aj remíza bola nedosiahnuteľným cieľom, no súperka ju akceptovala a vďaka jej za to.

Deň desiaty

Doobeda sme mali takmer tradičný program... Keďže nebolo z čoho variť, chceli sme ukázať dievčatám záhradu s jazierkom plným čínskych rybičiek a odovzdať domácim nejaké darčekové predmety zo Slovenska ako poďakovanie za kávu. Ideme opäť kyvadlovkou a pred hracou miestnosťou vystupujeme. Vlastne nevystupujeme, vystupujú... Konštrukcia minibusu sa stretáva s mojou hlavou a keďže múdrejší ustúpi, po náraze ma usadilo naspäť. Test hlavy rukou prebehol nečakane. Ruka je krvavá, hlava rozseknutá. Šofér bledý, rieši dobrovoľníkov. Tí následne hľadajú zdravotníka. Vraciame sa rýchlo na hotel, všetkých čo si medzitým prisadli šofér bez milosti vyhadzuje. Ideme ako VIP. Pred hotelom ma usádzajú do kresiel, odkiaľ predtým vyhadzujú rozvaľujúcich sa policajtov. A to nie je len tak. Prichádza zdravotník s ďalšími ľuďmi. Angličtina opäť veľmi nefungue. Vraj bude nutné ísť do nemocnice. Krútim hlavou a pýtam sa, či si nemôžem ísť umyť ruky a hlavu od krvi. Vraj nie, lebo voda je kontaminovaná J Ešte že sa v nej sprchujeme a občas som z nej zopár glgov v noci dal. Nemocnica by bola nadlho, prosím ho iba o dezinfekciu. Vraví, že bude nutné šitie. Narážam na moju obmedzenú slovnú zásobu. Neviem, ako sa po anglicky povedia stehy. Nakoniec sa pochopíme a odpovie, že jeden. Potvrdzujem si, že či sa chápeme dobre, s úsmevom mávam rukou, že kvôli tomu x hodín nestrávim. Aj keď putovanie čínskymi nemocnicami môže mať svoje čaro. Prichádza dezinfekcia a info, že dva dni si nemám umývať hlavu. V tom teple, ktoré býva? Ach jaj. Každopádne konečne môžeme pokračovať v primárnom pláne. No už peši...

Nastala výmena výsledkov. Kým Martinka čiernymi jej stretnutie s opačnými rošádami v dámskom gambite nezvládla optimálne a ponúkla remízu v asi optimálnom čase. Ak by ju totiž biela neprijala, mala by minimálne tri ťahy, ktorými by mohla pokračovať v nepríjemnom útoku. Po rozbore partie je tak nespokojnosť s rýchlou remízou, no vzhľadom na vzniknutú situácia asi našťastie. Simonka bielymi z otvorenia žiadnu výhodu nezískala a pokúsila sa o riskantný a násilný útok na kráľovskom krídle. Súperka sa však zbláznila a jej taktické prehliadnutie partiu prakticky ukončilo.Figúra navyše, to sa už nemôže na takomto fóre púšťať. Druhá výhra v rade.

Deň jedenásty

Tesne pred záverom turnaja nás čakal americký (alebo čínsky?) múr. Ako to už bolo zvykom, prípravy boli skôr opakovania, ako niečo cielené. Už dlhšie sa tu cítim v tejto oblasti úplne zbytočný. Pred MS som však tieto pocity očakával. Po obede sme dievčatá odprevadili na kolo a vyberáme sa na návštevu supermarketu a blízkeho okolia. Vo dvojici je výrazne väčšia šanca, že uvidíme viac a nikto nebude frflať J Nakoľko taxík priamo od hotela je so zbytočnou prirážkou, schádzame od hracej miestnosti ku jednej z brán a miestni policajti ho privolávajú tam. To sú hneď tri Eurá dole. Čakanie na taxík je však dlhšie. A keď už prišiel a sedíme v ňom, zrazu sa prirúti pani z Mongolska (inak veľmi pekne oblečená), že tento je jej a volala ho už dávnejšie. A tak opäť čakáme… Konečne sme sa presunuli a po vystúpení pozeráme obchody, ktoré sme s dievčatami neabsolvovali. Za zvedavých pohľadov domácich. Na jednej z terás sme narazili na krúžok gymnastiky, kde bolo živo, kým nás nezazreli. Nastalo ticho. Taktiež nacvičovanie bicích znelo širokoďaleko, kým sme neprešli popred sklenené dvere. O chvíľu nás zastavujú dve dámy (vyzerajú na matku s dcérou), že či sa s name môžu odfotiť. Začínam rozumieť, ako sa cítia celebrity, ale dlho by ma to nebavilo. Medzitým sme sa chceli zastaviť v teple veľkomesta na pivo, ale čapujú ho do plastových fliaš, no my máme svoju úroveň a tak ostávame smädní. Výlet končíme v našom známom súpermarkete, kde nakupujeme vo veľkom. Predavačku sme tak zblbli, že nám ani nenablokovala jeden z čajov. Priznávame sa. Na záver ešte malé faux pais v obchode, kde se sa nepochopili a tak sa čakáme na dvoch miestach. Pre všetkých som bol neprehliadnuteľný, okrem jedinej osoby. A tak sme sa našli až za pomoci nejakého dôvtipného domorodca, ktorý pochopil, že dvaja z Európy asi prišli spolu J Čakanie na taxi bolo aj cestou naspäť nadlho. Zdvihnutá ruka s mobilom začína tŕpnuť, až odkladám tašky a batoh. Po cca 20 minútach pricháda vyslobodenie. Za tým bolo opäť určite mongolské sprisahanie...

Po návrate zisťujeme, že Martinka nevyužila viacero dobrých šancí a tak partia neprekročila remízové mantinely. Simonka zaznamenala druhú výhru v rade, no mohla to byť aj miniatúrka na opačnej strane. Prehodenie ťahov mohlo viesť ku strate figúry, našťastie súperka v rýchlom tempe zvolila prechod do možného variantu. V koncovke urobila biela ešte zopár nepresností a double bolo na svete.

Zajtra nás čaká posledné kolo, s posunutými raňajkami a za normálnych okolností aj bez obeda. Súpermi sú Čína a Hong Kong. A nemyslíme tým aktuálnu politickú situáciu vo svete. Kým Martinkina domáca súperka je tradične bez partií, u Simonky sme toho našli viac ako dosť.

Deň dvanásty

Záverečné kolo sa začalo pred obedom, od jedenástej. Raňajky boli posunuté do desiatej, ale my sme potvrdili náš štandard, 8:00, aby sme stihli Simonkinu prípravu a u Martinky krátke opakovanie. Po návrate na hotel sme si ani poriadne nestihli začať baliť veci a na chess-results svieti u Martinky prehra. Vraciame sa naspäť a zisťujeme, či opäť nedošlo ku nejakej chybe. Došlo, ale na šachovnici. Biela odblicala celú partiu, možno za rytmov Kabátu a Když něco rozeberem, tak leda buldozerem. Krutý a smutný záver, no hádam bude poučný. Martinka tak končí s bilanciou 2-5-4 a ziskom 4,5 bodu. O lepší výsledok ju pripravila často zbytočne pasívna hra (a s ňou spojený nesprávny výber ťahov kandidátov), strategické pochopenie viacerých pozícií, niekedy aj rýchla ruka, či realizácia materiálnej výhody. Mohlo to byť určite lepšie, no aj horšie. Vraciame sa naspäť a kým Šošovičkové odbehli na obed, čakám na druhý výsledok. Ten prichádza po dlhšej dobe a je víťazný. Simonka tak uzavrela „čínsky záver Vlada Šusteka“ – tri výhry v rade. Stačilo, aby som si rozbi hlavu. Mohla povedať aj skôr J Súperke veľké šance nedala a s posledných troch kôl išlo jednoznačne o najľahší bod. Turnaj tak končí na 52.mieste, s bilanciou 4-3-4 a ziskom 5,5 bodu. O lepší výsledok ju pripravila najmä ignorácia možností súperiek, čoho dôsledkom boli mnohé dobre rozohrané, no nedotiahnuté, partie. Na takomto fóre sa za chyby tvrdo platí a na druhej strane je chyby súperiek je nutné nekompromisne využívať. Nebýva ich totiž veľa.

Priamo z turnajovej miestnosti ideme nakupovať darčeky a suveníry. Po návrate zo supermarketu sme urobili rozbor partie posledného kola a odchádzame na večeru. Po nej už nasleduje balenie batožiny. Neľahká to vec, ale skúšku z tetrisu sa úspešne podarilo zložiť všetkým. Ani by ste neverili, ako dobre sa dá využiť čínska napodobenina lega, s veľkou vesmírnou loďou (asi 1 200 dielov), na zabezpečenie prevozu domácej 52-ky. A to nie jednej, ale troch. Miesta je zrazu na všetko ostatné. Večer už nie je čas na tradičné karty, ráno budeme skoro vstávať. Dospelí to isto zvládnu, ale potrebujeme odísť všetci štyria.

Po návrate ideme na vyhodnotenie a po ňom nastal čas na hodnotenie majstrovstviev je veľmi rozporuplné. Sú veci, ktoré organizátori priviedli hádam do dokonalosti. Napríklad pripravené materiály pre výpravy. Pekný hotelový komplex, či vlastne celý areál, kde sa hralo. Hotelové izby boli taktiež bez akejkoľvek možnej pripomienky. Logistika na partie tiež. Stravovanie sme čakali náročnejšie, takto nebol problém. Naopak niektoré boli, či už úmyselne (nenahadzovanie partií, zrušenie vstupu vedúcih výprav do hracích miestností), či neúmyselne (online prenos dvanásťročných), ďaleko mimo bežného priemeru. Záverečný ceremoniál asi jeden z najhorších, ak nie úplne najhorší. Hluk, žiadne hymny. Asi pomsta za to, že čínska by sa takmer nehrala. U chlapcov dve ruské a jedna USA. U dievčat jedna ruská, jedna USA. V dievčenských osmičkách by sa domáci dočkali. Ale to by bolo asi málo, takže radšej plošne nič. Alebo u nás taka obyčaj? Chcelo by to jasnejšie štandardy. Možno aj sú, ale keď je pre Fide isto dôležitejšia politika ako niečo také bezvýznamné.

Deň trinásty

Budíček 5:00, rýchle pobalenie posledných detailov a odhlásenie z hotela. Úspešné. Aj „zálohovaných“ 150 Euro mám konečne naspäť. Odchod autobusu 5:50, cesta by vraj mala trvať približne tri hodiny. Hlási sa Qingdao, realita je iba o niečo dlhšia, no o to menej čakania nás čaká na letisku. Prekvapivo bezproblémové vybavenie formalít, no Simonku stopli pri kontrole. Vraj sú nejaké nezrovnalosti s jej batožinou a tak sa vraciame naspäť. Musel som zničiť ochranu igelitovú vrstvu a po otvorení kufra sme našli vinníka. Malá fľaštička plnená cukríkmi J Po krátkom intermezze čakáme na odlet, mal by byť 13:15. Prílet do Pekingu je však neskôr, ako bolo na pláne. To však pochopiteľne aj celkom vítame, keďže budeme čakať menej. Predsa len, odlet do Amsterdamu je až zajtra v noci o 1:40 a to je pekne dlhá doba. Batožina dorazila s nami, čo mu sa pochopiteľne tešíme a berieme ju na túru po pekingskom letisku. Po chvíli tápania nachádzame správne miesto a zisťujeme, že check in je až od 20:30. No čo sme netušili, to bol fakt, že sme prešli „do vákua“, kde, tak ako na východe, nič nebolo. A tak sme odpočítavali minúty v snahe dostať sa aj k niečomu inému, ako boli dva automaty s pitím a toalety. Keď sme ho konečne absolvovali, plní nádeje sme išli na miesta, kde sme očakávali jedlo, no úsmev sa nám vytrácal. Našťastie sme v rámci prieskumu, takmer zúfalí, našli hádam jediný otvorený bufet. Je to štýlové zatvoriť prevádzky o 20:00 a o 20:30 urobiť check in. Takto mal bufet monopol a nakoniec všetci skončili v ňom. V Amsterdame by sme mali byť 6:20, no ak sa niekomu zdal let krátky, má pravdu. Je v tom započítaný ešte šesťhodinový posun. Takže ďalšiu polovicu dňa smer Európa. Tri filmy a dva albumy to istili. Netakticky som si neodbehol na toalety a keď začali roznášať ráno jedlo, už bolo neskoro. Potom prišla masová hystéria a kým som sa dočkal, predbehol ma hádam každý v lietadle. Konečne Amsterdam a konečne angličtina. Na mobiloch je zavesených asi o polovicu menej ľudí. Tá zvyšná sú opäť aziati. Päť hodín čakania je zrazu v pohode, veď čo vás nezabije, to vás posilní. Nasleduje predposledná časť cesty, blicka Amsterdam – Viedeň. To už ani neriešite, sníva sa vám o posteli. Ešte chvíľa z Viedne do Bratislavy a po 38,5 hodinách cestovania odomykám doma dvere. Štyri hlavné mestá v rade. Dobre bolo, poučne, ale už hádam aj dosť... J

D12 (90 hráčok): S.Bochničková 5,5b/11 52.miesto

Výsledky na chess-results

Oficiálny web podujatia

Weifang na Wikipédii

999 01 999 02

999 03 999 04

999 05 999 06

999 07 999 08

999 09 999 10

999 11 999 12

999 13 999 14

999 15 999 16

999 17 999 18

999 19 999 20