Už tradične sa (vo formáte “3 in 1“) uskutočnili v termíne predĺženého víkendu tri mládežnícke podujatia za sebou. Ich miestom bola Nitra, kde sa začalo v piatok družstvami mladších žiakov, pokračovalo sa v sobotu jednotlivcami a všetko sa ukončilo v nedeľu družstvami starších žiakov. V nich sme taktiež nechýbali, keď nás reprezentovali tri družstvá.
Céčko malo v úvodnom kole viac ako náročnú úlohu, keď sa stretlo s našim áčkom. To však prekvapenie nepripustilo a vyhralo suverénne 4:0. Rovnakým výsledkom sa mohli céčkari revanšovať v druhom kole, no napriek jasnému priebehu Ninka partiu iba remizovala a Shabir ju dokonca prehral. Aj chudobná výhra sa však počítala za tri body. Nasledovala remíza s Čadcou, v zápase kde obe družstvá stratili dva body. Shabir nedotiahol vynikajúcu pozíciu do konca, kým Ninka zastavila svoj útok zbytočne skoro a protiútok súperky nevyriešila. Naopak Peťko využil súperovho zatúlaného jazdca a Sear hrubé chyby súpera v elementárnej pešiakovej koncovke. Ešte horšie sa vyvinulo štvrté kolo proti Reinteru, v ktorom dokázal vyhrať iba Sear a Peťkova remíza bola, pri prehrách Ninky a Shabira, nedostatočná. V piatom kole sme sa zosunuli príliš nízko a tak si naši napravili chuť výhrou 4:0 v bratislavskom derby. Po ňom však nasledoval veľký boj proti nášmu béčku. V ňom to vyzeralo istý čas aj na veľké prekvapenie, no Peťko nevyužil figúru ktorú mu Grétka darovala a priebeh zápasu sa postupne otočil. V záverečnom kole sme museli potvrdiť jasné papierové predpoklady, čo sa na troch šachovniciach potvrdilo. Iba Sear prišiel v priamom súboji o medailu za prvú šachovnicu. So svojim výkonom však mohol byť napriek tomu spokojný, rovnako ako Peťko. Družstvo nakoniec skončilo na desiatom mieste, presne podľa svojho nasadenia.
Béčko začalo povinným víťazstvom 4:0 proti Lokomotíve, no už prvý silnejší súper bol nad ich sily. Papierového favorita dokázala zdolať iba Maťa, kým Ryan a Samko prehrali prakticky bez odporu. Grétka po zle zahranom otvorení dostala nečakané šance, no realizácia drobnej výhody bola nepresná a nakoniec po hrubej chybe prišla aj o prípadný nerozhodný výsledok. Vzápätí však prišla výhra v pomere 3:1, keď sme nastúpili proti Považskému Podhradiu. Grétka urobila so súperkou krátky proces, no keďže Samko pôsobil počas celej partie bez plánu a odovzdane, Maťa a Ryan museli vyhrávať v koncovkách. V zápase proti Slovanu sme zahodili možnú remízu, keď sa ku očakávanej výhre Grétky nepridal Samko. S vežou navyše spáchal harakiri a v podstate rozhodol zápas. Na prvých dvoch šachovniciach sme favoritom neboli a súperi sa bezpečne presadili. Napriek prehre sme dostali prvú nasadenú Banskú Bystricu, no v tomto zápase sme boli blízko ku prekvapeniu. Samko sa po troch prehrách konečne chytil a svojho súpera čiernymi útokom vymazal a tak nevadila ani Ryanova prehra proti favorizovanému súperovi. Škoda, že Grétka v jemne lepšej pozícii nedocenila hádam jedinú aktívnu možnosť súperky a zbytočne prehrala. Maťa sa síce snažila, ale viac ako korektnú remízu z partie nevyťažila. Spomínaný obrat zle sa vyvíjajúceho derby proti nášmu céčku sme už spomínali. V záverečnom kole béčku vyslovene prial žreb, nakoľko mohlo dostať aj naše áčko, prípadne iných favoritom. Darovanú šancu využilo a béčko Doprastavu zdolalo na nulu, čím sa nakoniec dostalo na pekné piate miesto. K nemu najviac bodovo prispeli Maťa s Grétkou, ktoré získali svorne po päť bodov.
Áčko začalo v nami spomínanom derby proti céčku, kde nestratilo ani jedinú remízu. V druhom kole sa však už diali veci. Jedinou bezproblémovou partiou bola výhra Jakuba, kým vo zvyšných troch zápasoch nastali dokonalé obraty. Bohužiaľ dva v náš neprospech a tak sme s výsledkom 2:2 naozaj nemohli byť spokojní. Navyše sme sa v treťom kole stretli v súboji dvoch najvyššie nasadených družstiev. V zápase sa splnili do bodky naše plány, v ktorých bolo zatlačiť na dvojke a štvorke, kde sme si verili najviac. Navyše sme dostali na obe partie biele figúry a tak nebolo cesty späť. Jakub aj Simonka potvrdili dôveru v nich vkladanú a Lucka a Vladko tak mohli poisťovať výsledok. Po výsledku 3:1 sme tak odčinili predchádzajúce zaváhanie a súpera v podstate vyradili zo súboja o zlato. Zápas štvrtého kola proti Dubnici predpokladal vyrovnanejší priebeh, ako tomu nakoniec bolo. Lucka popravila súpera už v otvorení a súper Simonky si tiež mohol viac ako dvadsať ťahov odpustiť. Vladko po kombinačnej prestrelke získal dámu za dvoch strelcov a partiu doviedol do výhry, rovnako ako Jakub, ktorý si partiu niekoľkokrát zbytočne skomplikoval. Proti Slovanu bolo jasnou prioritou zabrať na posledných dvoch šachovniciach a predok podržať. Simonka vyhrala bez najmenších problémov, no Lucka po strate pešiaka po otvorení nakoniec iba remizovala. Chalanom tak stačili dve remízy a nakoniec sa aj stali skutočnosťou. Po piatom kole sme tak mali medailu takmer istú a pred sebou zápas proti jedinému družstvu, ktoré nás mohlo obrať o zlato. Zápas proti Doprastavu začal ako zo zlého sna, keď Lucka riešila zbytočne predchádzajúcu partiu, otvorenie zahrala chybne a z výkopu bolo 0:1. Keďže aj Vladko mohol vyjsť z otvorenia bielymi inak, začali sa obavy o výsledok. Spoľahlivo však zvíťazil Jakub a v časovej tiesni pretaktizoval súpera Vladko a potrebná remíza bola na svete. Simonka mohla navyše zabezpečiť tri body a pri prechode do koncovky získala rozhodujúcu materiálnu výhodu. Čo sa dialo v nej, to hádam nevie vysvetliť ani teraz. Po zbytočnej prehre sa tak zdramatizoval celý turnaj a nemohli sme sa tešiť z titulu už kolo pred koncom. Zápas s Čadcou mal byť prechádzkou ružovou záhradou a čerešničkou na majstrovskej torte. Najmä, keď Lucka získala pešiaka, Kubko mal jasný plán v podobe voľného pešiaka a Vladko sympatickú pozíciu. Lucka však nerealizovala výhodu správne a po hrubej chybe prišlo ku totálnemu obratu. Výsledná remíza tak bola viac ako super. Simonka pripustila divočinu a v nej sa ako prvá prepočítala, no súper o pár ťahov po nej darček viac ako vrátil. Chalani však prekvapenie nepripustili a nakoniec z toho bolo na prvý pohľad jasných 3,5:0,5. Ako to však už chodí, posledný krok býva najťažší... Titul majstrov SR sme si tak po krátkej prestávke opäť vybojovali naspäť. Navyše sme predĺžili sériu 50 zápasov bez prehry, keď sme v tejto súťaži prehrali naposledy 3.6.2013, v zápase 6.kola proti LŠŠ. Rozdielovým hráčom turnaja sa ukázala byť naša licenčná posila Jakub, pre ktorého síce šach v poslednej dobe prestal byť prioritou, no stratou jedinej remízy a výhrou druhej šachovnice ukázal, že stále vie. Simonka s Vladkom navyše deň pred turnajom absolvovali účasť na svadbe (čo nie je optimálne strávený čas pred súťažou) a veľká vďaka Šošovičkovcom, že dokázali zabezpečiť ich presun zo Súľova do Nitry. Časť nášho zlata tak jednoznačne smeruje aj do Novej Dubnice.
Na záver budeme opakovať záver z článku MSR družstiev mladších žiakov. Radosť zo zlata na záver pokazil pohár s plastovým podstavcom, čo je vec, ktorá by sa na oficiálnych podujatiach SŠZ jednoducho nemala stávať. A ani nestávala, lebo v našej zbierke (a to ich naozaj nemáme málo) bol vôbec prvým tohto typu. Rovnako tak sa už dlho nestalo, že by najlepší hráči na šachovniciach nedostali aspoň malé medaile. Keďže sme však po piatku boli “pripravení na všetko“, nebol to šok ako dva dni predtým. Ak ako šachisti budeme podliezať ešte aj písané či nepísané minimálne štandardy, ťažko sa potom môžeme čudovať, že nás nikto nebude brať vážne. Tradične sa však možno na webe SŠZ dočítame, že všetko bolo super a v najlepšom poriadku.
MSR družstiev starších žiakov (16 družstiev): KŠN Bratislava A (V.Bochnička 5b/7, J.Šošovička /L/ 6,5b/7, L.Strišková 4,5b/7, S.Bochničková 5b/7) 17b/21 1.miesto, KŠN Bratislava B (C.R.Mészáros 3,5b/7, M.Šošovičková /L/ 5b/7, S.Havalda 4b/7, G.Kapolková 5b/7) 12/21 5.miesto, KŠN Bratislava C (Se.Sahidi 4,5b/7, Sh.Sahidi 2,5b/7, N.Kubíková 2,5b/7, P.S.Zverka 4,5b/7) 10/21 10.miesto
