TheGrue Menu

Pre členov

Facebook

                  

Diagram dňa

Turnaje v okolí 100km

Archív článkov

Nemám rád slovo NEMOŽNÉ, no po tesnom druhom mieste v sezóne 2016/17, kedy sme ako nováčik neuspeli o skóre v dostihoch s Podhájskou a následných legislatívnych úpravách ohľadne nárastu z dvoch na tri áčkové licencie v jednom zápase, ako aj nezmyselnom náraste rôznych naturalizácií, sa akýkoľvek postup KŠN do extraligy zdal na míle vzdialený. Skôr to mal byť vždy boj o bezpečný stred tabuľky, aby mohli dostať šancu v záverečných zápasoch sezóny aj tí, ešte mladší, ako mladí hráči. Niekedy sa však udejú veci, ktoré sa nedajú racionálne vysvetliť, no o to viac potešia. Efekt motýlieho krídla a zhoda okolností niekedy napíšu krásny príbeh a toto je ten náš...

Úvodné dvojkolo v Dubnici a Seredi sme museli hrať bez absencie troch hráčov z TOP5 a to bol pri úzkej súpiske veľmi vážny zásah. Aj preto sme tam cestovali skromne, so snahou pokúsiť sa vyhrať jeden zápas a priblížiť sa tak záchrane. Šesťhodinový boj v Dubnici sme však zvládli v poslednom momente, keď sme predsa len najtesnejšie naklonili misky váh na našu stranu a následný obrat z 0,5:2,5 na výsledných 5:3 v Seredi taktiež. V ten deň sme zažili veľké víťazstvo už pred zápasom, keď epileptický záchvat pána v našom autobuse dopadol so šťastným koncom. Šesť bodov bolo ťažko vydretých, aj tam, kde sme to vôbec nečakali. Skvele sa zapojila do družstva Ema, ktorá dovtedy hrala svoju najvyššiu súťaž piatu ligu, no vstupom 1,5/2 prakticky rozhodla o víťazstvách.

Následne sme privítali dve Nitry, ktoré začali súťaž veľmi laxne a jednej sa to aj nakoniec stalo, aj napriek neskoršiemu výraznému posilneniu súpisky, osudnou. Opäť sme boli bez Samira a Andyho a tak sme boli radi, že družstvá došli oslabené ešte viac. Sobotných 6:2 potešilo všetkých okrem Igora a pisateľa týchto riadkov. V nedeľu však nastúpil húževnatý súper, v polovici zápasu sme ešte prehrávali a po dvoch výhrach sme k najtesnejšej výhre nakoniec museli ubrániť na jednotke Marekom veľmi nepríjemnú a dlhú koncovku. Dvanásť bodov na konte však znamenalo záchranu a nečakané zimovanie na čele súťaže. Myslieť na postup však bolo stále priodvážne, veď najťažšie zápasy nás ešte len čakali...

Prvý zápas v roku 2019 bol taktiež veľmi tesný, keď sme stratili náskok 2:0 a domáci do polčasu vyrovnali. Kľud však zabezpečil svojim prvým zápasom v sezóne Samir a za stavu 4:3 remíza v poslednej partii v “neprehrateľnej“ pozícii. V nedeľu nás čakalo béčko Slovana, ktoré začalo súťaž výrazne pod svoje možnosti, no práve to sľubovalo súpera odhodlaného naozaj na všetko. Už z výkopu sme vyhrávali na dvojke 1:0 zazvonením EKZ súpera, no domáci nielen vyrovnali, ale do polčasu zápas aj otočili. Našťastie sa nám však podarilo vyhrať tri partie v rade a záverečná remíza tiež nemusela byť, no nevadila. Bodovo nás tak v januári potiahli najmä Samir a Vladko. Obaja s plným bodovým ziskom.

Siedme kolo proti ďalšiemu Slovanu sme taktiež nemohli nastúpiť v kompletnej zostave, aj keď by sa to proti tretiemu tímu tabuľky, ktorý strácal iba dva body, jednoznačne zišlo. Pezinská trojica bola na lyžovačkách a tak z toho bola opäť dráma. V zápase sme síce dvakrát tesne viedli, z toho raz aj 4:3, no nakoniec bola remíza. O ňu sa, trochu paradoxne, postaral náš odchovanec, v súčasnosti kapitán súperovho družstva. A tak nás konkurent z Gabčíkova bodovo dobehol a skóre, najmä kvôli úvodnému dvojkolu, nedávalo šance na to, že nám vo vzájomnom zápase postačí remíza.

Pri februárovom výlete na juh Slovenska sme síce boli v oboch zápasoch favoritmi, ale na to sa nikdy nevyhráva. Pre študijné povinnosti v sobotu chýbal Marek, no verili sme, že aj bez neho to zvládneme s prehľadom k ďalším trom bodom. Nakoniec z toho bola nečakaná osmička, no niektorí si zahrali viac ako mali v pláne. Najmä prvé dve a posledné dve šachovnice. V nedeľu vymenil Marek Andyho a zostava sa tak takmer nezmenila, no súper áno, keď Šaľa bola výrazne náročnejším orieškom. Viaceré partie sa otáčali na jednu či druhú stranu a výsledných 6:2 bolo pre nás skôr výsledkom snov, keď v priebehu zápasu by som bral akúkoľvek výhru. V tomto dvojkole sme tak mali nakoniec až štyroch dvojbodových hráčov.

Pred “finále“ sme si naplánovali spoločnú prípravu, kde sme si prešli jednotlivých súperov bielymi aj čiernymi, ak by sa posunuli ich šachovnice. S tým sme ale veľmi nepočítali, veď išlo naozaj “o všetko“. A najmä nám, keď sme museli zdolať kvalitného súpera, v základnej zostave isto extraligových parametrov.

Začali sme skvele, keď sa nám podarilo otočiť dve, vôbec nie ideálne sa vyvíjajúce, partie a po výhrach Maťa a Igora bolo 2:0 pre nás. Následne som nechtiac oplatil darček ja a bolo to hneď tesnejšie. Tretí bod pridal Miro, ktorý vďaka príprave získal nielen vyše hodinový náskok, ale aj výrazne lepšiu pozíciu a partiu zvládol. Na 4:1 upravil Samir, ktorý si jednotku tento rok užíval a zbieral body ako na bežiacom páse. Stačila nám tak jediná remíza z troch partií. Hostia síce ešte skorigovali, no víťazstvo Andrey nás posunulo v dostihoch výrazne vpred a v nedeľu stačilo neprehrať.  Súperi nastúpili vo veľmi slušnom zložení, lebo sme vedeli, že ich ratingy na tretej a štvrtej šachovnici sú zradné. Proti remízam na prvej a poslednej šachovnici sme krátko po úvode zápasu nemali námietky, lebo sme chceli nechať v hre najmä stredné šachovnice. Remíza na trojke síce “nebola v pláne“, no vzhľadom na priebeh partie a zápasu, bola v poriadku. Naše dve nasledujúce výhry na 3,5:1,5 sa však ukázali ako rozhodujúce. Ani zbytočná prehra Mareka nakoniec nemrzela, keďže Andy pridal rozhodujúci pol bod, ktorý znamenal postup do extraligy. Igorova remíza už iba stanovila našu najtesnejšiu zápasovú výhru. V záverečnom dvojkole bola opäť najúspešnejšia Andrea.

Bodové zisky jednotlivcov sa dajú samozrejme nájsť a niektorí bodovali výrazne viac a iní menej, no dôležité bolo najmä to, že vždy zabral z dvanástich hráčov niekto úplne iný. A často sa práve dané výsledky a svetlé chvíle ukázali v jednotlivých zápasoch ako rozhodujúce. Ale o tom je presne tímový duch, dokázať kompenzovať jeden slabší moment, dvoma silnejšími. Paradoxne sme ani jediný raz nenastúpili v základnej osmičke, s čím sa pred súťažou určite nepočítalo, skôr naopak. No možno aj preto sme boli pre súperov menej čitateľní.

Na záver (aby sa nezabudlo na tých, čo postupne ťahali KŠN od piatej ligy až nahor) si teda ešte môžeme zhrnúť celú históriu družstva:

2003/2004 – začiatok družstva v 5.lige A11 (10.10.2003 KŠN – Spoje B 0:8) J

2005/2006 – postup do 4.ligy A11

2008/2009 – postup do 3.ligy A1

2010/2011 – postup do 2.ligy A

2015/2016 – postup do 1.ligy západ

2018/2019 – postup do extraligy

Extraliga je jedným zo splnených klubových cieľov, ale zároveň aj veľkou výzvou pre všetkých z nás. Je totiž neúprosná a chyby či slabosť netoleruje. Každý z nás preto bude musieť na sebe poriadne zapracovať a budúci rok nám vystaví svoje vysvedčenie. Tešíme sa na náročné súboje proti tímom, viac či menej, preplneným platenými domácimi či zahraničnými žoldniermi. Ideme do nej skromne, s pocitom dobre vykonanej práce, nielen v sezóne, ale za všetky tie roky a s chuťou užiť si budúci rok každučkú jednu partiu. Bez zvučných mien, bez veľmajstrov, či medzinárodných majstrov, len tak tradične, po našom. S rešpektom, no bez strachu, odhodlaní pobiť sa o svoje miesto pod slnkom.

Štatistika samozrejme nepustí a väčších papierových outsiderov budeme z histórie našej najvyššej súťaže asi len veľmi ťažko hľadať. Ale ako visí už nejaký ten rok zavesený v našej tréningovej miestnosti citát Usaina Bolta „NEMOŽNÉ je len silné slovo používané slabými ľuďmi, ktorí zistili, že je ľahšie žiť vo svete, ktorý im bol daný, ako nájsť v sebe silu zmeniť niečo. Nemožné nie je fakt, ale voľba“.

560

Viac fotografií z ligovej sezóny nájdete na: Fotografie a zápisy o stretnutí 2018-2019

Viac videí z ligovej sezóny nájdete na: Videá 2018-2019