Z deväťčlenného zastúpenia v skalickom semifinálovom kole si účasť vo finálovom kole vybojovala štvorica našich hráčov a tak nás čakal predĺžený víkend, výrazne viac cestovania a dejisko finálového kola - Humenné.
Peripetie nastali už “pred úvodným výkopom“, kedy sme sa dozvedeli, že Simonka pre chorobu nemôže odcestovať a tak sme začali približne hodinu pred odchodom vlaku riešiť dve náhradnícke miesta, ktoré držali Natálka a Grétka. Prvá menovaná sa tak stihla dostať na vlakovú stanicu menej ako desať minút pred odchodom vlaku a výpravu sme skompletizovali v Trnave, kde sa k nám pripojil Ryan s mamou (mimochodom tiež natesno, nakoľko ich vlak meškal). Počas cesty sme zistili, že rovnaký vlakom vyrazil z Bratislavy aj Miško Dolník s mamou. Cesta tam prebehla rýchlejšie ako sme očakávali a tak sme o krátko po pol siedmej prišli do Humenného. Po ubytovaní sme v ten deň vyrazili už iba na večeru.
Nasledujúci deň sme absolvovali raňajky a po nich vyrazili do turnajovej miestnosti Check#Mate! Café. Turnaj prebehol bez problémov, takže drobný časový sklz v krásnom šachovom prostredí isto nik nemal dôvod riešiť. Ako sme teda dopadli?
Sophinka rozhodla svoje smerovanie v turnaji už v jeho prvej polovici, kedy v prvých štyroch kolách dokázala získať iba jediný bod, keď takmer vždy venovala svojim súperkám výrazne viac materiálu ako ony jej. Zbytočné chyby z nepozornosti tak viedli ku zbytočným prehrám. Škoda, pretože už po vyžrebovaní bolo v jej prípade jasné, že práve dobrý rozbeh bude nesmierne dôležitý, nakoľko favoritky ju čakali až v druhej polovici turnaja. Po výhre v piatom kole sa mohla následne dotiahnuť do stredu tabuľky, no jej snaha úspešná nebola a reštart sa úplne nepodaril. Paradoxne, možno najlepšie partie odohrala proti prvým dvom hráčkam celkového poradia, keď proti víťazke mala v priebehu partie už dvoch zdravých pešiakov navyše. Záverečné kolo tragédia vyvrcholila, keď s dámou, vežou a figúrou navyše urobila namiesto krátkeho procesu druhý nemožný ťah a partiu prehrala. No ani tento bod by ju s predposlednej priečky neodpútal. V jej prípade to bol určite poučný turnaj, veď posledné mesiace išlo všetko akosi ideálne (MSR mládeže, MSR mládeže v rapid šachu aj semifinále GPX). Uvidíme, čo si z neho vezme k srdcu.
D08 (11 hráčok): S.Valentová 2b/10 10.miesto
Natálka zaskakovala za Simonku v hodine dvanástej a ak by nadviazala na svoj výkon zo semifinále, mohla sa pobiť o prvú polovicu tabuľky. Ostalo však iba pri povestnom „ak“. Rozdiel medzi výkonmi v jednotlivých partiách, ako aj počas jednotlivých štádií partie, bol príliš veľký. Ak k tomu pridáme fakt, že v prvých šiestich kolách turnaja mala všetky vážnejšie favoritky, jej jediným zásahom do čierneho bola jej výhra z druhého kola. V siedmom kole všetko smerovalo ku ďalšej prehre, no tentoraz dostala výrazný darček Natálka a napriek celozápasovej nevýhode sa nakoniec tešila zo svojej druhej výhry. Tretiu pridala v ôsmom kole, vo svojej jednoznačne najlepšej partii v Humennom. Zvládnuté otvorenie, aktívna hra, útok na kráľa, zisk – jednoducho hra na jednu bránu. Možno trochu škoda, že v záverečnom kole neskompletizovala víťazný hetrik, no vzhľadom na priebeh partie bola vďačná aj za remízu. Ako jedna z najmladších hráčok obsadila siedme miesto, čo isto nemôžeme považovať ako neúspech. Škoda len, že jej na to stačil výkon výrazne pod jej schopnosti.
D11 (10 hráčok): N.Havaldová 3,5b/9 7.miesto
Ryan mal svojej kategórii štyroch vážnejších konkurentov, čo dávalo možnosť sledovať zaujímavé divadlo od úvodných kôl až po to posledné. K pätici sa pridal ešte aj jeho súper z prvého kola, ktorého však Ryan zvládol zdolať. Prvá šestica si tak na spodnej štvorici nazbierala bez výnimky po štyri body a mohla začať bitky medzi sebou. V druhom kole ho už čakal prvý zápas „o medaile“, no na dračí variant sicílskej obrany zareagoval príliš mäkko a neskorší víťaz turnaja si bod ujsť nenechal. Po troch “povinných výhrach “ nasledovala ďalšia náročnejšia partia, no strata figúry už v úvode znamenala jej relatívne jasný priebeh. Šanca na medaile sa tak výrazne scvrkla a ani výhra v siedmom kole mu veľmi nepomohla, keď bol priebežne na piatom mieste a musel zabrať proti konkurentom. To sa mu v oboch partiách aj podarilo a nakoniec sa tak dostal až na výborné druhé miesto, pričom oboch súperov zaradil za stupne víťazov. Tento rok tak už po niekoľký krát ukázal, že s ním musia súperi do budúcich rokov určite počítať.
CH08 (10 hráčov): C.R.Mészáros 7b/9 2.miesto
Samko začal finále nešťastným spôsobom, keď podľahol súperovi už v úvodnom kole, pričom k remíze mu rozhodne nechýbalo veľa. To, že sa nakoniec jednalo o celkového víťaza bolo v tomto prípade irelevantné. Svoje akcie však výrazne navýšil výhrou v druhom kole, kedy hral s neskorším bronzovým medailistov. V treťom a štvrtom kole si pripísal na konto ďalšie dve výhry a nevadilo ani to, že nedotiahol do konca zápas piateho kola, lebo hneď následne zabodoval opäť. Bol tak na samostatnej druhej priečke a v poslednej tretine turnaja mal celkom prijateľné vyžrebovanie. Najnáročnejšou sa ukázala partia siedmeho kola, kedy z otvorenia vyšiel jednoznačne lepšie, no súperov nedokončený vývin nevyužil a napokon v koncovke zachraňoval zázračne remízu. Partia v ôsmom kole bola najhoršou, akú v Humennom predviedol, pretože ju prihral podložením figúry prakticky bez boja. Našťastie to bol iba ojedinelý prípad. Záverečný zápas, v ktorom mu výhra stačila na druhé miesto, nakoniec rozhodol skôr ako sa vlastne začal. Výborným druhým miestom tak potvrdil tiché medailové ambície a v globále odohral veľmi slušný turnaj.
CH11 (10 hráčov): S.Havalda 6b/9 2.miesto
Jedinou škvrnou na celom, inak krásnom, podujatí bola partia ôsmeho kola, kedy si dvaja spoluhráči urobili zo šachu výsmech a čierny išiel poistiť zlato lídrovi turnaja nevídaným spôsobom, keď si vo vyhranej pešiakovej koncovke namiesto dámy postavil jazdca a okamžite tým ukončil partiu remízou. Už aj dohodnutie výsledku vopred s rýchlou remízou by bolo voči tomu hodné ceny Fair play. Toto veru nie je cieľom náborových turnajov, ale nemôžeme sa čudovať. Nielen v šachu charakter rozhoduje J
Po vyhlásení výsledkov sme si cestou na hotel nakúpili zásoby na nedeľnú cestu nazad a večer sme ešte absolvovali bowling. Ráno sme sa rýchlo pobalili a začali nekonečný príbeh. Úroveň správania sa v zmysle zdravého rozumu, oproti ceste tam, výrazne poklesla a Samko so Sophinkou veru majú nad čím premýšľať. Lebo ja isto budem. Meškania “z technických príčin“ spôsobili to, že sme sa nikde nemohli zastaviť napriek plánom a vlak bez reštauračného vozňa znamenal nemožnosť získania kávy, čím trpelo dospelé osadenstvo. Tej sme sa dočkali až v Galante, kde sa končila cesta Mészárosovcom a tak sme na výmenu dostali do vlaku nielen kávu ale aj minerálky. Naša cesta sa skončila na Vinohradoch, kým Dolníkovci ďalej pokračovali až na Hlavnú stanicu.
