Po minuloročnej účasti prišiel Marek do Pardubíc opäť a my sme boli zvedaví, či nadviaže na minuloročné úspešné účinkovanie. Dojmy z jeho účasti v Pardubiciach si môžete prečítať priamo od Mareka:
„Niekedy uprostred júna sme sa rozhodli s Martinom Jablonickým a Teom Holtmanom, že v lete vyrazíme na silný pardubický Czech Open. Náš príbeh sa začal už deň pred turnajom. Tea som vyzdvihol na našej honosnej Hlavnej stanici v Bratislave, kde sme úplnou náhodou stretli slovinskú výpravu smerujúcu na olympiádu do Popradu. Večer sme trochu pochodili mesto a v nasledujúce ráno hurá späť na už spomínaný architektonický skvost a o 8:10 sme sadali už v trojici na vlak smer Pardubice. Cesta ubehla celkom v pohode aj napriek meškaniu a poruche lokomotívy (fungujúca zástrčka a WIFI robia svoje). Asi po 3,5 hodine cesty sme dorazili a čakala nás taká tá nezaujímavá turnajová klasika - prezentácia, ubytovanie, obed. Po príchode z obeda k Tipsport aréne nás už na jej bráne čakalo čosi zaujímavejšie - žreb prvého kola. Hľadal som sa na ňom postupne odvrchu a veľmi som sa nenahľadal. Ganguly, Movsesjan, Kravtsiv... Nabaty - Karas! Tak toto tu ešte nebolo. Asi 5 minút pred začiatkom partie si oproti mne sadol hráč, ktorý pokukuje po svetovej TOP 100 (rating 2622). Otvorenie s napohľad neškodným "krpcom" sa vyvíjalo pomerne normálne, ale v strednej hre som sa začal presviedčať, že existujú ľudia, ktorí toho vidia za šachovnicou nepredstaviteľne viac ako ja. Asi po 3,5 hodine boja bol koniec. Odchádzal som ale s dobrým pocitom. Zahral som si s hráčom svetovej extratriedy a za svoj výkon som sa vôbec nemusel hanbiť. V druhom kole ma čakal asi 20-ročný taliansky súper (2144). Mal som problém nájsť použiteľné partie na prípravu a tak som prvý ťah volil v podstate náhodne. Dopadlo to tak, že som bol po otvorení rád za rovné hry. Talian ma počas celej partie privádzal na pokraj zúfalstva svojím dobrým výkonom. Jeho jediným problémom bol čas. Okolo tridsiateho ťahu som zamotal hru variantom, v ktorom obom stranám začali utekali voľní pešiaci. Môj b-pešiak sa ukázal byť šikovnejší ako súperove "céčko" a súper sa vzdal ešte pred kontrolou. V treťom kole som dostal prekvapivo slabšieho súpera, ktorý ale už mal na konte skalp silného Švéda z prvého kola. Počas prípravy som videl, že súper hrá na svoj rating (2090) veľmi silno strategicky. Môj cieľ teda bolo prepočítať ho. Trochu zvláštnym prehodením ťahov prešiel čiernymi do Tarascha, ktorý sľubuje ostrú hru. Súpera som v strednej hre jasne takticky (ako u mňa nie je zvykom) prehrával a v počítači lietali astronomické cifry okolo +3 až +4. Na viacerých miestach som ale nezasadil rozhodujúci úder a súper si počítačovo presne vyliezol kráľom až na g4 a nedovolil mi už nič viac ako remízovú jazdcovku. Vo štvrtom kole ma za odmenu čakal indický GM Neelotpal (2467). Od otvorenia na mňa vyvíjal taký tlak, ako to len veľmajstri vedia. Presnými replikami v strednej hre som pozíciu zubami-nechtami držal, ale v koncovke mal ešte súper šancu na štúdiové víťazstvo. Našťastie nevidel - remíza. Príjemná analýza s veľmi sympatickým súperom mi bola cťou. Piate kolo sa nieslo v znamení popletenia, neznalosti variantov otvorenia a pomerne rýchlo ponúknutej remízy mladému Rusovi (2009). V šiestom kole som narazil na starého známeho spred dvoch rokov. S Nemcom Cedricom Oberhoferom (2091) som vtedy pomerne hladko remizoval. Tento rok som prišiel k partii bojovne naladený a odhodlaný víťaziť. Zahral som bojovne Benoni (podľa názoru mňa a Martina Jablonického vyvrátenie 1.d4 :)) a pozične som súpera z otvorenia vyškolil. Zo zúfalstva obetoval figúru za niekoľko mojich pešiakov pred kráľom. Postavil som si pred kráľa dvoch obrancov a bol som presvedčený, že ho ubránia. Dobre som myslel aj ťah Da7, chcel som si posvietiť na bod f2 a priviesť dámu do obrany. Môj strelec na b5 ale ostal nekrytý a nasledovalo odobratie kvality. Ďalších asi 5 minút som tak strávil nadávaním. Moje figúry však boli natoľko silné, že sa aj tak dokázali spojiť a vybojovať vyhratú koncovku. Súper sa na záver pokúsil spoľahnúť na moju neznalosť matovania strelcom a jazdcom. Zmatoval som však s takým prehľadom, s akým to len FM Ing. Roháček dokáže naučiť :) V siedmom kole ma čakal mladý poľský IM Nasuta (2417). Vyšla mi príprava a súper mi opäť z dôvodu podcenenia svojej pozície ponúkol remízu, ktorú som z dôvodu pomerne veľkej únavy prijal. V predposlednom kole ma český IM bez titulu Roubalík (2398) prekvapil Bogoljubovovou indickou a tak som ho prekvapil naspäť štvrtým ťahom Jbd2. Z otvorenia však napriek tomu s prehľadom vyrovnal. V časovke stratil pešiaka, čo ale stačilo len na koncovku dám a veží s pešiakovým pomerom 4:3 na jednom krídle. Skúšal som až do tupo remízovej pešiakovej koncovky 2 na 2. V poslednom kole som sa stretol so skúseným ruským GM Potapovom (2401). Príprava mi taktiež vyšla pomerne dobre, ale prvé vlastné ťahy som zahral veľmi slabé a asi okolo dvadsiateho ťahu som sa mohol takmer vzdať. Potom však ani veľmajster nezareagoval presne a prehliadol moju nádejnú obeť figúry, ktorú radšej ani neprijal. Musel sa uspokojiť len s miernym tlakom. Na viacerých miestach som mohol stáť dokonca lepšie alebo mať remízu, no môj súper sa v chaose zorientoval lepšie. Suma sumárum teda 4,5/9, +6 na ele. S výkonom som celkom spokojný. Zahral som si aj tri sprievodné blicáky jednotlivcov, kde moje výkony tak slávne neboli a prerobil som celkovo asi 20 bodov. Navyše som bol ešte som bol naverbovaný ako zahraničná posila do družstva Tvojej mamy v blicáku družstiev, kde som uhral 13,5 zo 17. Pardubický festival má dlhodobo skvelú atmosféru a určite sa tam vrátim“.
Open A (291 hráčov): FM M.Karas 4,5b/9 141.miesto
