Tento rok sme premiérovo obsadili aj festival v Českých Budějoviciach. V rámci početnejšej výpravy zo západného Slovenska pod organizačnou taktovkou Tomáša Peričku som sa tohto podujatia v rámci klubu zúčastnil iba sám. Bol som prihlásený do open turnaja, no približne 24 hodín pred turnajom som sa dozvedel, že sa uvoľnili miesta vo veľmajstrovskom turnaji. Plánovaná dovolenka spojená s hraním openu sa tak skončila ešte skôr ako začala, keď zvíťazila motivácia zahrať si asi najťažší turnaj v živote, bez možnosti oddychových súperov.
Dovolenka začala divne, keď napriek sledovaniu grafikonu cez mobilnú aplikáciu bratislavskej MHD som v Devínskej Novej Vsi skončil inde ako som mal naplánované a ako ukazovala aplikácia. Následná cesta s Gžibovcami na turnaj bola poznačená tvrdohlavou slečnou v navigácii, ktorá nám neustále hlásila, že sa máme autom otočiť a chcela ísť neustále cez Viedeň. Asi vedela, čo príde... J
Po príchode do Českých Budějovíc sme sa ubytovali v Penziónu u lesa. Kým ostatní už súperov mali, ja som absolvoval za hodinu 18 rýchlych príprav (9 súperov – biele - čierne), keď som si narýchlo pozrel, kto vlastne v mojom turnaji hrá. Paradoxne som túto blitz prípravu trafil a čiernymi som relatívne v pohode remizoval s ruským medzinárodným majstrom Grishchenkom, keď som jeho minimálnu výhodu bezpečne neutralizoval. Na tretí pokus sa mi tak podarilo neprehrať v uzatvorenom turnaji prvé kolo. Druhé kolo ma čakal papierovo druhý najsilnejší hráč turnaja, český veľmajster Jan Krejčí. Z otvorenia som dostal pohodlnú pozíciu a po malej prestrelke aj výhodnejšiu koncovku, no prehliadol som jednoduchý taktický úder a pozícia sa vyrovnala. Následne som sa dostal do vážnych problémov, keď som nedocenil možnosť vytvorenia voľného pešiaka a iba vďaka niekoľkým jediným ťahom sa mi podarilo vymyslieť záchranu. Súper v snahe vyhnúť sa večnému šachu spáchal harakiri a tak som sa rozhodol odmietnuť remízu a napokon som vyhral dámsku koncovku. Jeden a pol bodu z dvoch – úvod snov. Navyše v oboch partiách som mal absolútne pod kontrolou svoju spotrebu času. Tretie kolo som bol predkrmom osemfinálového futbalového zápasu ME Nemecko – Slovensko, nakoľko bol mojim súperom nemecký IM Plischki. Otvorenie som mohol čiernymi zahrať aj presnejšie, no nič vážne sa nedialo. Súper ale obetoval figúru za dvoch spojených voľných pešiakov a keďže som si v obrane viedol aprílovo, dostal som sa do vážnych problémov. Súper ale nereagoval presne a postupom času som získaval naspäť stratený terén. Partia sa postupne preklopila a škoda, že som v jednom momente nevyužil elementárnu taktiku za účelom zisku cenného pešiaka a vzápätí som spáchal dokonalý obrat, keď som prehliadol medziťah. Namiesto výhry tak ostali po ďalších piatich hodinách iba oči pre plač. Po zápase som sa dozvedel, že naši boli úspešní rovnako, akurát, že moje šance boli výrazne väčšie. Pravdepodobne to bol jeden z kľúčových momentoch turnaja, no na keby sa ale nehrá... Štvrté kolo som si pripravil proti neskoršiemu suverénnemu víťazovi turnaja IM Drozdowskému gambitový variant, no nereagoval som v ňom optimálne, keď som prehliadol niekoľko ťahov súpera. Napriek tomu sa mi vďaka nepresnostiam súpera podarilo dostať do rovnej pozície, kde sa vymenilo množstvo pešiakov na dámskom krídle a po správnom pokračovaní by som mal za strateného pešiaka dostatočnú iniciatívu. Záver partie s kvalitou menej už bol iba márnou snahou skúsiť akúkoľvek protihru. Piate kolo čiernymi proti českému GM Polákovi, najvyššie nasadenému hráčovi turnaja, sa nieslo v znamení prehodení ťahov v príprave, keď namiesto bezpečného variantu s minimálnou výhodou môjho súpera bola partia veľkým chaosom a v ňom sa jednoznačne lepšie orientoval môj skúsený súper. Prehral som tak prakticky v minuiatúrke. Po troch prehrách som už bielymi nemal chuť absolvovať ďalšiu kalváriu a zahral som bezpečný variant. Mojim súperom bol nepriestrelný český veľmajster Vološin a keď mi v partii po pár ťahoch ponúkol remízu, síce som asi 15 minút premýšľal, no strašiak zo štvrtej prehry v rade už bol, aj na moju snahu hrať, príliš veľký. Analýza partie tak bola dlhšia ako samotná partia a dozvedel som sa, že som zahral súperov obľúbený variant oboma farbami a niečo sa naučil. Siedme kolo som čiernymi nastúpil proti poľskému IM Ngyuenovi, ktorý mi dosť pripomínal Nakamuru. Nakoľko hráva úplne všetko, dalo sa iba tipovať, ako bude stáť pozícia po prvom ťahu. Príprava síce vyšla dokonale, no nakoľko bolo možností príliš veľa, ukázala sa ako príliš povrchná. Z otvorenia bolo všetko v poriadku, no v priebehu pár ťahov som si naliezol do úplne bezperspektívnej pozície a z nej som vyliezol iba s bielou zástavou. Nepomohla ani obeť dámy za komplikácie. Predposledné kolo proti českému IM Krausovi som si chcel zahrať a tak som zvolil menej hrávaný variant a vyhol sa tak súperovej príprave. V partii sa mi úvod celkom vydaril, no prehliadol som pár ťahov a najmä možnosť skoku jazdca na pole b5 a súper ma postupne scvakol do nepríjemnej pozície. V nej veľkú časť výhody vypustil a podarilo sa mi ožiť. Na situáciu reagoval nekorektnou obeťou jazdca, no moja reakcia na ňu nebola ideálna, nakoľko som v jednom variante prehliadol že po výmene strelcov budem mať nekrytú vežu a vybral som si tak horšiu možnosť. Následný divoký priebeh vyvrcholil, keď moje dve figúry navyše nedokázali zastaviť dvoch bielych voľných pešiakov a musel som kapitulovať. Napriek výsledku som si túto partiu užil. Posledné kolo bolo v snahe druhýkrát naplno bodovať. V partii proti môjmu súperovi, resp. spoluoutsiderovi turnaja, som otvorenie zvládol jednoznačne lepšie a dostal som výbornú pozíciu. V nej sme obaja nepokračovali presne, no potom prišla aj v klimatizovanej miestnosti ľadová sprcha, keď som nedocenil jeden variant súpera končiaci matom. Objektívne som sa mohol vzdať, no nakoľko bola pozícia komplikovaná a súper nemal dosť času, pokračoval som ďalej a hľadať „kačičky“. Po darčeku súpera som mohol mať okamžitú remízu, no v domnienke, že už by som hádam aj mohol vyhrať, som nedocenil ťah, po ktorom súper vynútene získal strelca za dvoch pešiakov. Našťastie realizácia vo vzniknutej koncovke štyroch dám nebola až taká jednoduchá a s ubúdajúcim časom na hodinách súper chyboval. V poslednej partii turnaja sa mi napokon podarilo vykúzliť remízu a najtesnejším rozdielom udržať deviate miesto. Ratingovo som celkovo mierne odpísal, no takmer v každej partii som mal reálne možnosti vydolovať bod či aspoň pol bod. Väčšinu chýb som urobil okolo 35.ťahu a najmä nimi som sa pripravil a výrazne lepší výsledok. Nedostatok hernej praxe urobil svoje. No myslím, že česť výnimkám, súperi to so mnou nemali vôbec ľahké. Hrať vyrovnanú partiu sa dá úplne proti každému. Nedá mi ešte nespomenúť, že podmienky pre všetky turnaje festivalu boli výborné. A perlička na záver: počas turnaja mi dvakrát odišiel notebook, čo ma rozhodne skôr vystresovalo ako potešilo J
Z nešachového programu sme absolvovali návštevu zámku Hluboká, zámočku Ohrada s múzeom lesníctva, poľovníctva a rybárstva a ZOO. Dvakrát sme odohrali aj futbalové zápasy, raz na čerstvo pokosenom poli na teréne vhodnom na vytknutie členkov a raz v telocvični hokejového štadióna Jaroslava Pouzara. Pre mňa ako bežné ranné vtáča s bežným budíčkom o 5:35 boli netradičné ranné vstávania medzi 9:30 a 11:00 spôsobené dlhými partiami, nedostatkom energie a výborným vzduchom pri otvorenom balkóne. Okrem toho budú nezabudnuteľné aj dva kanastové večery s Martinom (Evženom) Očkom, Miškou Trojkovou a Martinom Úlehlom. Za najväčší hec „dovolenky“ považujem svoju účasť na prekonávaní tridsiatich prekážok lanového parku, keď som si ako amatér dal rovno červenú trasu (extrém) a vo výške dvanásť metrov nad zemou som prekonával moje nepríjemné pocity z výšok. Začiatok bol na psychiku celkom náročný, postupne to však už bolo lepšie a lepšie a záverečná 79-metrová lanovka už bola naozaj iba čerešničkou na torte. Cestu naspäť sme si okorenili večerou v Lednici v reštaurácii U Tlustých. Toto miesto všetkým vrelo odporúčam. V Bratislave som ešte dokázal parádne zmoknúť, nakoľko som stihol akurát prietrž mračien. Skrátka dovolenka “ze vším všudy“ J
GM turnaj (10 hráčov): FM M.Roháček 2,5b/9 9.miesto
