Majstrovstvá SR mládeže v šachu opäť hostila Tatralandia pod organizačnou taktovkou Liptovskej šachovej školy a nás na nich reprezentovalo desať účastníkov v ôsmich kategóriách. Cestu na turnaj sme absolvovali rôzne, no najväčšia skupina cestovala vlakom a následne taxíkom. Po našom príchode, následnej registrácii a ubytovaní sa čoskoro začalo slávnostné otvorenie a aj prvé kolo. Počas turnaja prebehol aj trojdňový seminár pre rodičov a trénerov, kde som svojou troškou prispel aj ja. Niektorí z nás absolvovali aj návštevu Aquaparku, nakoľko sme však boli na podujatí šachovom a nikto ho nebral ako dovolenku, najväčší počet účastí v ňom bol dve a priemer okolo čísla jedna. Okrem toho sme navštívili aj miestnu malú ZOO.
Celej skupine organizátorov patrí veľa vďaka za všetko, organizácia takýchto veľkých podujatí nie je vôbec jednoduchá a minimálne po šachovej stránke všetko klapalo ako dobre namazaný stroj. Verím, že sa raz dočkám aj poobedných kôl tak, aby sme sa už na MSR pripravovali na medzinárodné podujatia, ktoré sa výlučne hrávajú takýmto spôsobom. Ľuďom okolo stravovania v stane prajem viac úsmevu na tvári, empatie a profesionalizmu. Mohli by sa učiť od pána čašníka, ktorý bol v Lobby bare posledný deň, keď sme po ukončení turnaja čakali na taxíky aby nás zaviezli opäť na vlakovú stanicu. Nepochopiteľným pre mňa ostáva najmä delenie stravy systémom "od oka" na dospelé a detské porcie, keď v propozíciách o tom nebolo ani zmienky. Alebo sa mýlim?
V neposlednom rade chcem ešte na úvod poďakovať aj IM Sergejovi Berezjukovi za prípravy niektorých našich členov v rámci našej výpravy jednej zo skupín MŠA Interchess.
Poďme však už na šachovú časť majstrovstiev...
V kategórii dievčat do 10 rokov debutovala Ninka a úvod mala vskutku náročný, keď v prvých dvoch kolách dostala výrazne skúsenejšie hráčky. Úvody boli v poriadku, no partie vždy ukončila chvíľková nepozornosť a následná zbytočná strata materiálu. V treťom kole si však už všetko vynahradila, keď zaznamenala svoje prvé víťazstvo. Po ňom žiaľ prišla, napriek veľmi dobrej odohranej partii, zbytočná prehra po druhej odovzdanej dáme v turnaji. Po voľnom dni a kontumačnom bode v piatom kole, čelila v tom ďalšom medzinárodne ostrieľanej súperke a počas skoro 200-minútovej partie boli materiálne straty minimálne. V siedmom kole získala z otvorenia veľkú prevahu, no výhoda sa postupne rozplynula a súperky sa dohodli na remíze. Výkonnostný nárast bol viditeľný najmä v posledných dvoch kolách, kde napriek dvom prehrám dlho hrdinsky odolávala zlatej a striebornej medailistke. Veru škoda, že turnaj netrval dlhšie... Na svoj debut predviedla šachovo veľmi slušný výkon, vzorné správanie sa za šachovnicou a bezproblémové fungovanie mimo nej.
Kategória D10 (11 hráčok): N.Kubíková 2,5b/9 9.miesto
V kategórii dievčat do 16 rokov sme mali dvojnásobné zastúpenie, pričom ciele oboch hráčok nemohli byť rozdielnejšie. Anička si nič iné ako víťazstvo ako cieľ dať nemohla, kým Tea prišla najmä zbierať skúsenosti a skúsiť uchmatnúť nejaký ten pol bod. Anička vstúpila do turnaja sériou štyroch výhier, aj keď viaceré partie zďaleka neboli jasné. Najmä spotreba času bola miestami na hrane, či už aj za ňou. Po „taktickej“ remíze nasledovala výhra v šiestom kole a všetko vyzeralo byť vybavené. V siedmom kole však na pasívnu hru súperky síce najprv zareagovala správne, no neskôr jej zbytočne umožnila nástup proti svojmu kráľovi a prehra bola na svete. Následne, už pod tlakom z možného zlyhania, mali posledné dve kolá taktiež ďaleko od ideálu a najmä posledné kolo a prehliadnutá taktika by ju asi mrzeli. K titulu tak dokráčala oveľa tesnejšie ako po minulé roky. Teraz má však „povinnú jazdu“ za sebou a opäť sa môže šachom zabávať. Predsa len, úsmev jej svedčí viac :)
Tea mala v prvom kole voľno a prvý bod tak získala „už na ceste z Viedne“. V druhom kole sa predčasne vzdala iba s pešiakom menej, pričom obe súperky začínali mať časovú tieseň a tak sa mohlo stať všeličo. Po ďalších troch prehrách prišla jej partia turnaja. Tea „obetovala“ za útok figúru a neskôr aj druhú a od prvých ťahov pasívne hrajúcej súperke napokon dokázala vziať dámu. Realizácia prevahy bola bezproblémová, víťazstvo na svete a ako sa ukázalo, cieľ neskončiť na chvoste tabuľky bol splnený. V ďalších troch partiách sa však už tešili jej výrazne skúsenejšie súperky. Tak ako u Ninky bol aj u nej evidentný nedostatok praxe, ktorý viedol ku množstvu prehliadnutí figúr. Na druhej strane však ukázala, že aj za pár mesiacov hrania šachu sa dá proti výrazne skúsenejším súperkám dôstojne bojovať. A čo ma maximálne príjemne šokovalo bol fakt, že po dvojkole ešte podvečer na izbe riešila diagramy. Čo som si tento rok všimol bolo do očí bijúce, že v tejto kategórii mali takmer úplne všetky dievčatá naozaj katastrofálnu spotrebu času.
Kategória D16 (11 hráčok): A.Vrtiaková 6,5b/9 1.miesto, L.T.Kolevská 2b/9 10.miesto
Kategória D20 (17 hráčok): A.Vrtiaková 6,5b/9 1.miesto, L.T.Kolevská 2b/9 16.miesto
Kategória chlapcov do 12 rokov bola pred začiatkom tak vyrovnaná, že som očakával približne desať hráčov ktorí by mohli hrať o medaile či o titul, no taktiež aj veľké prekvapenia na prepady mimo desiatku. Vladko začal nemastnou neslanou partiou, keď z vyhranej pozície prešiel laxne do prehranej pešiakovej koncovky a iba súper ho zachránil od pohromy. Tak ako to už býva, po vytrápených prvých kolách býva turnaj úspešný. Výhra v druhom kole sa ešte dala očakávať (aj keď súper napokon skončil siedmy!), no krídla mu dala najmä výhra v treťom, keď mu jeden z papierových favoritov nekorektne obetoval figúru. Vo štvrtom kole sadla príprava a súper ešte k tomu podhodil figúru. Piate kolo dvoch stopercentných hráčov nezvládol, keď už po otvorení sa dostal do zlej pozície a tentoraz prehliadol on. Po výhre v šiestom kole prišla veľmi pekná partia v tom siedmom. V nej to hrali obaja prakticky ako enginy a niektoré ťahy boli pre divákov sledujúcich online ťažko predvídateľné. Po výhre už mal medailu na dosah a v predposlednom kole nenechal nič na náhodu a od začiatku hral veľmi aktívne. Súper z pasívnej pozície snáď prvý raz v partii zaútočil, no hneď ho to stálo figúru a okamžitú rezignáciu. Posledné kolo začalo optimisticky, keď vyšla príprava a pozícia bola veľmi dobre hrateľná. Po zisku pešiaka však vošiel do ťažkej vežovej koncovky, kde mal aj súper protišance a na scénu prišla predčasná remíza. Veľká škoda, lebo ani prehra by ho o druhé miesto nepripravila, naopak výhra znamenala istý titul. Druhé miesto je však určite úspechom. Čo ma ale teší ešte viac, to je fakt, že partie neboli už iba o prepočte, ale už aj o stratégii, cielenom vylepšovaní figúr a plánovaní.
Kategória CH12 (43 hráčov): V.Bochnička 7,5b/9 2.miesto
Samir plával turnajom drvivú väčšinu partií dosť suverénnym spôsobom. Keď v miniatúre vyprevadil súpera vo štvrtom kole a v piatom vyhral dôležitú partiu v súboji o zlato, vyzeralo byť všetko jasné. Nasledovala však opäť situácia z minulého roka a po predčasnom uspokojení prišiel pokles koncentrácie a výkonnosti. Záverečné dve partie boli odohrané s prehľadom (najmä miniatúra z ôsmeho kola), no tak ako naposledy, aj tentoraz z toho bolo „iba“ druhé miesto. Na titul bude nutné uvedomiť si, že nestačí sa zamerať na jedného súpera a poraziť ho, ale dôležité je odohrať celý turnaj rovnako kvalitne. A samozrejme, doma odpracovať veľa hodín.
Maťo začal turnaj konečne výhrou, no podcenený pitný režim viedol tesne pred druhým kolom k privolanej záchranke. Prakticky hladko vyhranú partiu následne nedoviedol do konca a psychickú deku zavŕšil dvoma remízami. Druhú polovicu turnaja sa však začal ukazovať v oveľa lepšom svetle a sériou 3,5/4 a viacerými peknými partiami sa dostal až na priebežné šieste miesto a druhú šachovnicu. Proti favoritovi bojoval za seba aj za Samira a odohral vyrovnanú partiu, no zlá výmena strelca za jazdca spôsobila postupnú deštrukciu pozície. Znamenalo to pád na dvanáste miesto, no aj tak to bol doterajší najlepší výsledok a náznak, že pri väčšej snahe počas roka by to mohlo znamenať pobyt vo vyšších sférach tabuľky.
Kategória CH14 (46 hráčov): FM S.Sahidi 7,5b/9 2.miesto, M.Šándor 5,5b/9 12.miesto
Kategória chlapcov do 16 rokov mala byť relatívne jasnou a našim cieľom bolo pretlačenie aspoň jedného z dvojice Miro - Igor na medailové pozície. Obaja vstúpili do turnaja úspešne, keď si v úvodných dvoch kolách poradili so svojimi súpermi. V treťom kole však už malo byť všetko inak, keď sa na prvých dvoch stoloch ocitli zoči-voči favoritom. Kým Miro napriek boju neuspel, Igor sa vzbúril a využil zaváhanie svojho súpera (alebo podcenenie situácie?) na brejk h7-h5!, po čom biely strácal materiál. Vo štvrtom kole sa vo vzájomnej partii zrodila remíza a remízu Igor zaznamenal aj v piatom kole, keď ustál relatívne rýchlo čiernymi ďalšieho z favoritov turnaja. Miro sa výhrou dotiahol opäť do boja o medaile, no v šiestom kole nevyužil všetky svoje šance na výhru v strednej hre a napokon musel dlho (a aj s pomocou súpera) bojovať o remízu vo vežovej koncovke. Igor medzitým zahral čiernymi výbornú partiu a zostrelil aj ďalšieho top favorita turnaja. V siedmom kole sa obom podarilo vyhrať vežové koncovky, čo okrem iného znamenalo, že Igor sa ujal vedenia s jednobodovým náskokom. To si udržal aj výhrou v ôsmom kole, po útoku pri opačných rošádach. Miro, žiaľ, dostal už z otvorenia podozrivú pozíciu a aj keď sa z nej dokázal vymotať, neskôr prehliadol taktiku a išiel rýchlo ku dnu. Posledné kolo Igor poistil prekvapujúci, no absolútne zaslúžený, titul rýchlou remízou a Miro sa vrátil výhrou na pozície v TOP5.
Kategória CH16 (23 hráčov): I.Lintner 7,5/9 1.miesto, M.Macko 6b/9 5.miesto
V kategórii najstarších chlapcov sme mali vstup do turnaja z ríše snov, keď Marek uhral z úvodných troch kôl dve výhry bielymi a remízu čiernymi, no Peťo dokonca tri výhry pri oskalpovaní dvoch favoritov. To ich zviedlo ku vzájomnej partii, v ktorej zvíťazil bielymi hrajúci Marek. Ten vzápätí čiernymi remizoval a udržal sa v čele. Peťo zahral výbornú útočnú partiu a ďalšieho z favoritov mal úplne na lopate, no jeden zlý ťah hodnotenie úplne otočil. Pravdepodobne tu začal pokles sebavedomia ako aj príchod zdravotných problémov, ktoré ruka v ruke spôsobili pád tabuľkou. Do posledného kola totiž už prišla iba jedna výhra a napokon pokles na šestnáste miesto. Marek v šiestom kole zahral ukážkovú partiu na využitie slabého poľa a partiu zakončil efektným matom. Vtedy ešte nevedel, že práve porazil neskoršieho víťaza. Po bojovnej remíze v siedmom kole prišla ďalšia bojovná remíza aj v kole ôsmom. Čiernymi tak všetky partie remizoval a mal bielymi jedinečnú šancu vyhrať a získať tak titul. Pri remíze mu stačilo, aby na dvojke nevyhral čierny. To vyzeralo dlho reálne, no biely precenil svoje šance dlhou rošádou a podľahol útoku súpera. Marek tak musel zrazu na titul vyhrať. Bojoval prakticky až do holých kráľov, no súpera nezlomil. V celom turnaji však podal konzistentný výkon a minimálne striebornú medailu si jednoznačne zaslúžil.
Kategória CH18 (26 hráčov): FM M.Karas 6,5b/9 2.miesto, P.Macko 4b/9 16.miesto
Kategória CH20 (29 hráčov): FM M.Karas 6,5b/9 2.miesto, P.Macko 4b/9 16.miesto
Každoročne býva súčasťou MSR mládeže aj sprievodný bleskový turnaj. Účasť na ňom síce z logických dôvodov neodporúčam (zbytočné rozptyľovanie, strata energie a mnoho ďalších vecí), no rozhodol som sa nebrániť v nej nikomu. Z dvojice našich účastníkov si v ňom lepšie počínal Samir, ktorý síce prehral v piatom kole, no napokon to bola jeho jediná strata. V siedmom kole zdolal aj neskoršieho víťaza a o pomocné hodnotenie skončil na druhom mieste. Marek šokujúco zaváhal už v druhom kole no sériou šiestich výhier sa dostal na čelo tabuľky. Záver 0/3 s následným prepadom na dvanáste miesto si však za klobúk určite nedá. Nakoľko účasť na zbytočnom turnaji súvisí s remízami oboch aktérov v siedmom kole, resp. posledných troch remíz Mareka, to sa nikdy nedozvieme...
Bleskový turnaj (78 hráčov): FM S.Sahidi 10b/11 2.miesto, FM M.Karas 7b/11 11.miesto
V globále musím vyzdvihnúť výrazne rozumnejšie fungovanie celej našej výpravy oproti minulému roku. Až na pár detailov bolo všetko priam vzorové. Ako vidno z niektorých výsledkov, niekedy nie je potrebné urobiť ani ťah na šachovnici a napriek tomu sa dejú veci nevídané. Nastavenie mantinelov je dôležité a ich akceptácia umožňuje zamerať sa na to podstatné. Bolo by však škodou, ak by na tento dosiahnutý výsledok niečo nenadviazalo. Samozrejme, tri zlaté a štyri strieborné medaile sú klubovým rekordom, ale nemyslel som práve túto oblasť. Ide skôr o pokračovanie zmeny prístupu, o motiváciu samých sebe niečo dokázať, o využitie šance hrať na Olympiáde do 16 rokov, prípadne medzinárodných majstrovstvách. Ak sa toto nepodarí, výsledok MSR sa nebude dať považovať naozaj za úspech a budú to iba čísla v štatistikách. Ak sa to však podarí, rozšírenie limitov bude u viacerých veľmi výrazné.
